Keď som sa zobudila po tom včerajšku, necítila som sa necítila práve najlepšie. Strašne ma bolela hlava a asi som mala aj nádchu, čomu nasvedčovali aj moje červené oči. Zavolala som Tare, nech povie šéfovi, že dnes neprídem, lebo ja som mu volať už nechcela. Potom sme sa dohodli, že príde ku mne a budeme celý deň pozerať filmy.
Áno, toto je Tara. Vždy, keď som chorá, tak spolu trávime celé dni pozeraním týchto blbostí a jedením nutely. Niekedy sa k nám pridá aj Lucas, takže to je vážne sranda, keď začne zase komentovať tie filmy.
Zobrala som tabletku a išla si ľahnúť na gauč. Pozerala som nejakú show a zrazu zazvonil zvonček. Pomaly som sa postavila a otvorila dvere, aj keď som vyzerala ako nejaká troska.
Vonku stál Alex.
,,Čo tu robíš?" opýtala som sa vyľakane a privrela dvere tesnejšie, ale nie až tak, aby som ho nevidela. Mal červené oči, akoby plakal, čo u mňa prejavilo zvedavosť.
Alebo som len hlúpa a mala by som zavrieť dvere a nie sa naňho pozerať.
,, Daisy.. Chcem ti všetko povedať teraz, keď mám odvahu." povedal, čo ma donútilo rozmýšľať. Neviem ani prečo, ale pustila som ho dnu.
Nemala by som si teraz pripravovať nožík, keby náhodou? A prečo som ho vôbec pustila?
,,V prvom rade sa ti chcem ospravedlniť. Za to všetko..Že som ťa bil, podvádzal, klamal a znepríjemňoval ti život.. Začnem takto. Keď som ťa prvýkrát videl v tej kaviarni, tak si sa mi strašne páčila. Vtedy sme sa spoznávali a ja som sa zaľúbil. Tak strašne veľmi. Ale ja som sa nemal zaľúbiť. Bolo to všetko naplánované.."
Áno, prvýkrát sme sa stretli v kaviarni, kde som pracovala. Prišiel tak nečakane a potom sme sa začali kamarátiť, až z toho vznikla láska. Poviete si, že to je strašne romantické, no teraz..
Bolo to naplánované?
,,Ako to bolo naplánované?" nechápala som.
Nadýchol sa a povedal: ,, Ewan."
Zostala som vykoľajená z tejto situácie ešte viac, ako vtedy. Ewan. Najhorší chlap na zemi, ktorý mi zničil život. Nikomu som o ňom nepovedala, takže nechápem odkiaľ mohol Alex o ňom vedieť.
,,Začalo sa to tak, že som sa prisťahoval tu. Neviem ako, ani prečo si ma našiel, ale prvýkrát som ho stretol, keď som išiel do práce a on bol pri mojom aute. On mi vtedy dal ponuku. Mali sme sa spoznať, potom nechať, aby si sa do mňa zamilovala, potom spolu bývať a tak.. ťa proste odkopnúť a nechať na ulici. Vedel, že vtedy by si bezo mňa bola na ulici. Ale ja som sa časom do teba naozaj zaľúbil, vieš? Ponúkol mi zato peniaze a ja som ich potreboval. Nemyslel som na to, že sa do teba naozaj zaľúbim. Tak som to chcel skončiť. Lenže som nemohol, lebo sa mi začal vyhrážať a..."
,, Počkaj. Chceš mi povedať, že toto celé, čím sme si prešli, bolo naplánované? Že on si ťa našiel len preto, aby mi zničil život? Že by som ťa nikdy nepoznala, keby?"
Slabo prikývol a smutne na mňa pozrel.
,,Ale ja som sa zamiloval.. ale nemohol som to skončiť, on proste.." Stopla som ho a zhlboka sa nadýchla.
,,Ale..ako? On mal byť vo väzení ešte dlho. Myslela som, že ho už neuvidím. A prečo by ťa posielal? Prečo by neprišiel proste za mnou a niečo mi spravil? Alebo teraz, prečo nepríde?" so slzami v očiach som sa ho pýtala. Už som to nevedela vydržať.
Spomienky ma ničili a ja som im to teraz dovoľovala.
,,Ja neviem, Daisy.. On chcel, aby si bola slabá a zlomená, a potom si po teba príde. Keď to nebudeš očakávať.. Prišiel som ti to povedať, aby si si na seba dávala pozor."
,,Ja som vedela, že nebudem mať len tak pokoj." prehovorila som. To už som nemohla vydržať a rozplakala som sa. Nič nevravel, len na mňa smutne pozeral.
Žeby naozaj Alex za nič nemohol?
,,Daisy, nechcel som ťa biť, ale ja som musel. Vždy ťa chcel vidieť s modrinami a vtedy som ti nemohol nič povedať. Je to minulosť a ja to už nemôžem zmeniť. Ale môžem ťa varovať, aj ostatných. Viem, že ma nenávidíš, ale ja som len chcel pomôcť, keď už nič iné."
,,Alex, toto čo si mi vravel, tie veci, že ma ľúbiš.. myslel si ich vtedy vážne?" zaujímalo ma veľa vecí, ale musela som sa ho na to opýtať.
Komu tentoraz Ewan ublíži? Príde si po mňa?
,,Jasné, že áno, myslím to vážne aj teraz. Ani nevieš, aké mám výčitky z toho, že som ti ubližoval.."
Chcela som, aby mi pomohol. Nemohla by som sa o tom s nikým rozprávať, ale Alex to už vedel. Mohol by mi pomôcť.
,,Dobre, Alex. Ja to chápem, ale.. Ja sa teraz nechcem baviť o tom. Musím vedieť, čo má v pláne. Alebo, či príde."
Nečakala som to, ale Alex ma objal. Cítila som sa v jeho objatí príjemne, čo bolo za tie roky zvláštne znamenie. Plakala som na jeho ramene a zmočila mu asi celú košeľu.
Bála som sa Ewana. Veď mi zničil život. Zabil...
,,Čo ti vlastne spravil? Alebo čo ty si mu podľa neho spravila?" Táto otázka ma zaskočila. Myslela som, že to vie. Ale očividne si Ewan rád nechával veci pre seba.
,,Mala som 19. Už som bola v poslednom ročníku. Stretla som Ewana na jednej párty a odvtedy to bola jednoducho láska na prvý pohľad. Všeko bolo super, až kým v jeden večer nedostal chuť na sex.. Boli sme uňho doma a on sa ma začal dotýkať a bozkávať. Ja som to nechcela.. Jednoducho ma v ten večer znásilnil. Vravel, že ak to niekomu poviem, tak zabije môjho brata. Tak ma znásilňoval skoro stále a ja som sa stala len jeho hračka na hranie. No raz ma zbitú nechal niekde v parku, kde ma našla polícia a všetko som im to povedala. Ewan ušiel a tak ho hľadali. Myslela som, že budem mať už pokoj, ale v jeden večer.."
Plakal som tak strašne. Bolo ťažké zase na to spomínať. Hlavne teraz, keď sa to môže stať znova.
,,Ocko sa nevracal dlho z práce, tak sme ho zháňali. Potom mamke zavolali, že je mrtvý.. On ho zabil.. Potom ho nejako chytili a dali mu desať rokov, vraj lebo mal psychickú chorobu. Odvtedy sme nemali veľa peňazí, keďže jediný, kto zarábal, bol on. Potom som išla študovať tu. Keď bol vtedy v cele a ja som sa naňho pozerala, začal mi kričať, že mi to vráti a zabije ma. Vtedy som nevedela, že príde zas. A to ani neprešlo desať rokov."
,,Keby som vedel, čo ti spravil, tak by.." Prerušila som ho tým, že som ho pobozkala na líce a objala ešte tuhšie. Ani neviem, prečo. Chcela som ticho a oporu, aj keď to bolo práve od neho.
No každý robí chyby. Neexistuje nikto, kto by ich nerobil. To by sme neboli ľudia. Nemali by sme sa z čoho poučiť. Práve oni nás robia takými, akí sme.
Oprela som sa o jeho hruď a on ma hladil po chrbte. Posledné, na čo si spomínam, bolo to, ako sa postavil a nechal ma na gauči samú.
