Je to láska?
Áno.
Bola som si tým istá, a keďže som nemala o čom pochybovať, tak som už o tejto téme nerozmýšľala. Najviac som sa bála, alebo ma skôr trápilo, čo si teraz budú myslieť v práci. Síce mi je ich názor ukradnutý, ale nechcem, aby si o mne mysleli, že chcem len jeho peniaze.
Typické reči.
Odkryla som zo seba mäkkú a teplú perinu a s neidentifikovateľným pocitom som prešla ku mojej skrini. Richard ešte pokojne spal a pohľad naňho ma prinútil zabudnúť na starosti a usmiať sa.
Veľmi som nerozmýšľala, čo si oblečiem, ako každý deň, len som zobrala prvé, čo som našla. Bola to ďalšia sukňa, ale dneska som sa rozhodla, že si zoberiem niečo menej nápadné. Dala som si na seba nohavice a navrch krátke tričko. Prešla som ku zrkadlu, ale nevyzerala som až tak hrozne, ako som predpokladala. Mierne strapaté vlasy som si učesala a upravila a potom mi už len chýbalo sa namaľovať.
Dala som si trochu špirály na mihalnice, a keďže obočie som už mala urobené, tak som odložila všetky maľovatká a išla do spálne. Richard bol už zobudený a ja som sa bála, že ho zobudil práve môj hlas, keď som si spievala pesničky.
,,Pekne spievaš." pochválil ma s ešte stále rozospatým hlasom. Zasmiala som sa a bez hanblivosti som prišla ku nemu a sadla si na posteľ. Chytil ma za ruku a potiahol ku sebe, aby mi mohol dať pusu. Trápne som sa usmiala, aby som zakryla moje vnútorné pocity. So smiechom sa postavil z postele a ja som sa zas mohla vyžívať v pozorovaní jeho nahého tela.
,,Myslím, že nevadí, keď prídem v tom istom, čo som mal aj včera." rozmýšľal nahlas, ,,Aj tak už asi všetko vedia. A teraz sa nevyhnem tým pohľadom a rečiam, ale poviem ti, stojí to za to. Ty stojíš za to." Keď si pozapínal všetky gombíky na košeli, dostala som chuť mu ich zase rozopnúť a celú košeľu roztrhať.
Včera som toho mohla trhať dosť.
,,Aj ty." povedala som milo. Usmial sa a už oblečený vyšiel z izby do kúpeľne. Ja som išla rýchlo dole, aby som nám ešte pripravila raňajky.
****
Do budovy sme vstúpili so spojenými rukami a nefalšovanými úsmevmi. Viem, že spolu zvládneme všetko. Myslela som si, že na nás budú pozerať tak opovrhujúco, ale oni sa pozerali... milo. Vôbec som tomu nerozumela, ale pridalo mi to na nálade. Richard sa tiež usmieval, čo mohlo vzbudiť dojem, že je šťastný. A aj bol.
Či?
,,Prvýkrát v živote sa na mňa tak pozerajú. Nikdy som si nemyslel, že sa môžu na mňa pozerať aj takto. Ty si asi anjel, čo všade prináša dobro." uchechtol sa Richard, keď sme vstúpili do výťahu. Pousmiala som sa nad jeho komplimentom a radšej sa snažila zamyslieť nad tým, ako sa budú tváriť moji priatelia. A Ruth.
,,Čo nič nevravíš? Už od rána si taká tichá. Včera si stratila všetok hlas?" pošepkal mi do ucha. Zasmiala som sa a pokrútila hlavou. ,,Ja som ho tiež stratil a teraz by som ho chcel stratiť znova."
,,Prestaň." upozornila som ho. Nerobilo mi dobre, keď rozprával takéto veci, a ja som ho potom strašne chcela a nemôžem myslieť na nič iné. Lišiacky sa zasmial a tým mi dal najavo, že len tak ľahko neprestane.
,,Áno, včera som stratila všetok hlas a aj všetky nohavičky." pošepkala som mu a rýchlo vystúpila z výťahu, aby ma neodchytil. Ľudia na tomto poschodí boli zabraní do rozhovor a ani si nevšimli Richarda. Možno už dostali rozum.
Chcela som jednoducho pokračovať v ceste, ale do niekoho som narazila.
,,Ahoj." trápne až ľútostivo ma pozdravil. Len som kývla hlavou na pozdrav a pokračovala ďalej. Lenže to by nebol on, keby ma nepredbehol a nezastavil.
,,Hneváš sa?" opýtal sa ma. Vedela som, že ľutuje to, že im všetko prezradil, ale čas sa vrátiť späť už nedá. Ale ja som sa nechcela správať ako malé decko a povedala som si, že sa naňho hnevať nebudem.
,,A ty?" vrátila som mu to. Zaliezla som do kancelárie, ale on vošiel hneď za mnou a zatvoril dvere. Pripomenulo mi to chvíľu, keď nás prichytil s Richardom na tomto gauči, na ktorý som si práve sadla. Pokrútila som hlavou a čakala, čo ďalšie povie.
,,Nie, už nie.." nadýchol sa, ,,Prepáč." Víťazoslávne som sa usmiala a bez ďalších slov som sa pokúsila a objala ho. Čo sa týka toho, vedela som, že sa mi príde ospravedlniť a teraz som sa toho dočkala.
,,Ale nemôžem sa od teba odtrhnúť, kým neurobím jednu vec." povedal a ja som sa už išla spýtať, čo tým myslel, ale on ma v tú chvíľu pobozkal.
Ja som sa započúvala do zvuku zátvarania dverí, z ktorých vyšiel práve Richard.
