Richard:
Ako som si myslel, tak sa aj stalo. Prišiel som domov, vyzliekol sa a začal piť. Nič iné by som ani nemohol robiť. Bol som úplný idiot a vedel som to. Ale keď som myslel, že ma niečo napadne, tak som sa mýlil. Nenapadlo ma vôbec nič. Len som sa utápal vo výčitkách a mojich problémoch.
A ten najväčší bol, že som sa musel oženiť za tú hnusnú štetku. Najradšej by som bol v predstave, kde by bola na jej mieste Daisy. Usmieval som sa ako idiot, a až potom som si uvedomil, že sa nemám kvôli čomu usmievať.
Pôjdem za ňou. Síce už bolo neskoro večer, no musím jej povedať, ako ju sakramentsky ľúbim a že mi to je tak strašne ľúto. Len, aby to vedela. Síce ju to asi neupokojí, no ja som musel. Obliekol som si v rýchlosti bundu, zobral mobil a kľúče, a keď som vyšiel von, tak som zamkol dom. Nebol som až tak pri zmysloch, no určite by ma nenapadlo teraz šoférovať. Jej dom bol od môjho asi dvadsať minút peši, no to tak nejak zvládnem.
Kvôli nej.
Všetko.
Len som dúfal, že ma niekto neuvidí. Veď prečo by mali byť teraz von? Každý je už doma a robí si psvoje veci. Idú za rodinou, alebo sú úplne sami a hrajú nejaké videohry alebo sú ešte stáe v práci. Každý život je odlišný. Len ja som sa tam motal, opitý, a išiel si za svojou láskou.
Romantika.
Pch.
Tá cesta mi prišla nekonečná, až kým som sa nezastavil pred jej domom. Uvidel som niečie auto, ktoré tam stálo, a mne hneď doplo, že nie je sama. Myslel som si, že pôjde domov a bude chcieť byť sama, no ako vidím, mýlil som sa. Môžem sa pozrieť cez okno.
Bože, čo som ja?
Ale nakoniec ma to aj tak premohlo. Veď len tak by som nemohol ísť domov, keď som vedel, že s niekým je. Možno to bol ten blbec Lucas alebo Tara. Ale možno to bol nejaký iný chlap. Čo ak je s chlapom?
Zrýchlil som krok, aby som sa o tom presvedčil na vlastné oči. Vyšiel som po malých schodoch, čo tu mala, a snažil sa byť potichu, aby náhodou neotvorila dvere, a nevidela ma tu. Čo by som jej asi tak povedal? Nemám žiadne právo jej hovoriť do života. To by povedala aj ona.
Pozrel som sa do okna, cez ktoré by malo byť vidno kuchyňu, no žalúzie boli zatiahnuté, tak som to vzdal a išiel ku tým, cez ktoré vidno do obývačky. Nazrel som dnu, no žalúzie boli len trochu otvorené, tak som sa musel pozrieť lepšie, aby som niečo uvidel. Videl som ich.
Len ako som zazrel, že sa jej dotýka, tak som sa úplne naštval. Mal som chuť vykopnúť tie dvere a poslať ho preč. Neznášal som sa.
Ale cítil som bolesť a tá bola tak v úzadí, že som ju skoro necítil, no teraz vyšla na povrch. Videl som, ako sa jej ruky presunuli k lemu jeho trička a ja som vtedy odvrátil zrak. Pamätám si, ako to robila mne. Síce to bolo len dvakrát, čo som ju mohol mať, ale aj tak ju poznám úplne celú. Nechcel som vidieť, ako vstali a chceli ísť do spálne, alebo si to chceli rozdať tu, musel som teraz preč. Aj tak na to budem myslieť, no vidieť to nechcem.
Sprosté city. Sprosté slzy. Sprostý ja. Sprosté všetko.
Ani som neutieral slzy, ktoré tiekli, len som to nechal tak. Možno by som sa mal viac snažiť, aby som ju dostal späť, no možno nie. Možno už nebude chcieť, aby sme boli spolu. Ale možno ma tak ľúbi, že mi odpustí to, ako som sa choval. Urobila zo mňa lepšieho človeka.
Síce som si nemyslel, že sa hneď s niekým vyspí, ale čo môžem hovoriť ja? Bol som taký. A možno keby ma nezmenila, keby to nebola jednoducho ona, tak by som teraz urobil to isté. Ale ja som nemohol už spať s nejakou inou. Chcel som ju. A teraz, keď sa mi ublížilo poriadne, som si až úplne reálne uvedomil - síce som to vedel už dávno, len som si to nechcel priznať - ako veľmi ju milujem.
Milujem. Tak ako nikoho iného. Možno si to myslíme pri každom človeku, do ktorého sa zaľúbime, ale raz, len jediný raz vieme, že toho človeka milujeme najväčšou láskou. A možno príde ďalší, no aj tak budeme milovať len toho človeka, pri ktorom bolo to raz. Raz a naveky.
Daisy, milujem ťa. Raz a naveky.
