Zavrčal blízko môjho ucha. Nechápem, čo ma napadlo povedať mu to, ale chcela som ho vyprovokovať. Zaslúžil si to. Hovoril, že mu nejde len o to a že mi ukáže, aký naozaj je, a hneď po tom sa zase vyspí s Ruth?
,,Som z teba taký nadržaný." šepkal mi do ucha a pritom mi rukami hladil prsia. Mala som oblečenú blúzku, samozrejme.
,,A z Ruth?" Prestal s doterajšou činnosťou a pozrel na mňa.
,,Bože.. Najradšej by som ju vyhodil. Stále sa stará do môjho života a nedá mi pokoj. Mal som čo robiť, aby som sa udržal."
,,Veď mne to nevadí, veď spolu nič nemáme." Nechcela som mu hovoriť o tom, že viem, aký je sukničkár a tak. Mohlo mu to ublížiť, ale nešlo iba o to, mala som ho rada a vážne som sa nechcela s ním... rozlúčiť.
,, Ale nič nebolo. Naozaj."
No jasné.
Oblízol mi ucho a ja som ho na to odo mňa odtisla. Nespokojnosť z neho priam vyžarovala. Potľapkala som ho po jeho vypracovanej hrudi, ale on chytil moje ruky a stopol ma pred odchodom.
,,Dobre, musím ešte pracovať, šéfe." Tým pracovať, som myslela zjesť obed. Nemôžem sa pri ňom ani najesť, čo je dosť zúfalé.
Otrávene si vzdychol a odstúpil odo mňa. Možno som sa urazila, ale nechcela som to dávať najavo.
,,Ešte pusu." povedal a pritom vyzeral ako malý chlapec. Bolo to vtipné, keď to porovnáme s jeho vážnou tvárou v práci. Dala som mu malý bozk na ústa a sadla si za stôl. On následne odišiel. Samozrejme, ťe čakal trochu inú pusu, a preto sa nezabudol zamračiť a potom zdvihnúť obočie. Ja som sa pustila pri myšlienkach naňho do obeda.
Sakra, prečo naňho stále myslím? Je to akoby každodenná činnosť. Alebo každosekundová meditácia. Musela som myslieť na jeho masky. Tá prvá, čo používal v práci.
Potom tá, ktorú používal pri zvádzaní. Keď blízko krku mi šepká tie zvrhlé veci. Áno, tak tá je vážne sexy.
Tá, ktorú mal vtedy v aute. Alebo to nebola maska? Vtedy, keď si spieval Katy Perry. Musela som sa zasmiať nad týmito myšlienkami. Neviem presne, aký naozaj je, ale hodlám to zistiť.
Ďalej som už nad jeho správaním nerozmýšľala, lebo prišiel poslíček, ktorý mi doniesol balík. Nevedela som, čo v ňom bolo, a tak som sa nedočkavosťou išla pretrhnúť. Keď som otvorila krabicu, našla som v nej moju šatku. Nebola to obyčajná šatka. Bola to tá šatka, ktorou ma Ewan dusil v ten deň, keď ma znásilnil. Bola moja obľúbená a nosila som ju pre šťastie.
No teraz mi pripomenula to, čím som si musela prejsť. Chytila som ju do rúk a privoňala si k nej. Voňala ako on. Striasla som sa pri tom. Vtedy keď sa to stalo, som bola úplne na dne. Psychológia, lieky na spanie, neustály plač. Nikto o tom nevedel, až som to jedného dňa povedala všetkým. Všetci o tom vedeli a snáď nikdy nezabudnem na ich pohľady. Až keď sa po ňom vyhlásilo pátranie, tak som si vydýchla. Už to začínalo byť dobré, keď potom zabil môjho otca.
Nie, nebudem na to myslieť.
Si silná, Daisy.
Nezloží ťa nejaká posratá šatka.
Ale všimla som si papierik, položený dolu v krabici. Opatrne som ho vzala do rúk a začala čítať.
Čo ti pripomína táto šatka, drahá? Hmm.. nemusíš odpovedať. Túto šatku si mala na sebe, keď si ma poslala sedieť. Presne si to pamätám, miláčik. Sobota sa blíži, tak ti len oznamujem, že to myslím vážne.
Tvoja mama má nového priateľa?
A zas. Bola by som klamala, keby som povedala, že som sa nezľakla ešte viac ako predtým. Čo som mala robiť? Tak to som nevedela. Dúfam, že zatiaľ nič nespraví. Ale to som bola možno naivná.
Klopkanie na dvere ma prebralo z týchto myšlienok. Upravila som sa a otvorila dvere a vonku stál kto iný, než Richard. Bol nahnevaný? Vyčítala som to z jeho pohľadu a ako silno stískal sánku. Bez slov vtrhol dnu a posadil sa na menší gauč, ktorý tu bol. Prekvapene som za ním pozerala a sadla si ku nemu.
On len vydýchol, s účelom sa upokojiť, na nič nečakal a začal ma bozkávať. Pohltila ma túžba. Ešte aj to, aký bol pred chvíľou nahnevaný, ma vzrušovalo. Bože, veď mňa vzrušoval každý jeho pohyb. Aj teraz tomu tak bolo, keď urobil pohyb panvou ku mne. Takéto vzrušenie som ešte nezažila. Veď s kým aj?
A mohlo by to aj pokračovať ďalej, keby sa neotvorili dvere a nevošiel do nich Liam.
Pána.
