Keď som uvidela vonku plno ľudí, ešte stále v jeho náručí som sa cítila trochu trápne, no veľmi mi na tom nezáležalo. Snažila som sa zísť dole, ale on ma nechcel pustiť a ďalej kráčal ku svojmu autu. Už dopredu som vedela, že si nás určite každý fotil. Veď každý deň sa nestáva, že sám pán Harris vyzná niekomu lásku.
Pomaly, ako princeznú, ma položil na sedadlo spolujazdca, a kým sa on vybral na druhú stranu auta, tak ja som sa pripútala. Nemala som pri sebe ani mobil, ale neriešila som to, lebo teraz som bol taká šťastná, že všetky pocity, ktoré mám, to šťastie prekrýva.
Samozrejme, že sme sa nemohli na seba vrhnúť tu, kde je kopa ľudí. A obaja sme vedeli, že presne to ideme urobiť. Richard sa na mňa žiarivo usmial a naštartoval. Zatvorila som oči a mala som chuť kričať, ale nie z toho, že som mala nervy, ale že som bola taká šťastná, že keby sa šťastie dalo merať na teplomery, tak ten teplomer by už praskol, lebo to šťastie by bolo také veľké.
Uvažovala som o takýchto blbostiach, ale to bolo len preto, že teraz tu sedím s mužom mojich snov a viem, že ho už nikdy nikam nepustím.
Síce by som asi nemala hovoriť nikdy, ale teraz som to vedela. Vedela som, že to tak bude. A aj keď bude v našom živote veľa prekážok, spolu ich zvládneme.
Viem to.
Zastali sme pred jeho domom a ja som si uvedomila, že celú cestu sme si nepovedali ani slovo. No teraz som myslela len na to, ako zo seba vyzlečieme všetko oblečenie, ako ho budem môcť bozkávať a ako budem sakramentsky šťastná. Aj teraz sme bez nejakých slov prešli do jeho dvora a potom sme sa spolu dostali až dnu. Nestihla som sa ani otočiť a pozrieť sa naňho, lebo ma hneď zobral na ruky a vyšiel so mnou hore schodmi.
Dal si pozor, aby som si neudrela hlavu o zárubňu, a pritom sa tak pekne usmieval celý čas. A najviac ma hrialo pri srdci, že ja som bola tá, ktorá ho doviedla ku šťastiu.
Ďalej sme na nič nečakali a navzájom sa vyzliekli. Nebolo to priveľmi rýchle, ale ani priveľmi pomalé. Len sme si obaja vychutnávali sami seba a naše nahé telá. A keď do mňa vošiel, obaja sme vedeli, že presne tam patrí. A naše srdcia tiež. Olízal mi asi každý milimeter na mojom tele a ja jemu som zas okúsala všetky prsty na rukách. Naš sex, sprevádzaný vzdychmi a jeho vrčaním, zakaždým, keď som ho ukúsla.
Toto som tak milovala.
Jeho.
,,Chýbala si mi, veľmi." povedal, keď sme už prvé kolo mali za sebou. Usmiala som sa a viac sa ku nemu pritúlila. Bozkával mi krk, ako to robil vždy a ja som ho medzitým hladkala.
,,Nebudem sa opakovať, ale vieš, že ma to mrzí, to všetko. Ale podľa tohto, čo sa stalo, som usúdil, že mi už je odpustené." Zadíval sa na mňa a čakal, kým to len potvrdím. Prikývla som, dávajúc mu vedieť, že sa už o tom nemusíme rozprávať. Spokojný, ako aj ja, sa oprel o moje plece a pomaly vydychoval.
,,Chceš sa ku mne nasťahovať?" opýtal sa. Prekvapene, až šokovane, som sa naňho pozrela, ale on sa stále len uškŕňal.
Zasmiala som sa, lebo som nevedela, čo na to povedať, a ani som nevedela, či to myslel vážne. ,,Alebo je na to ešte skoro?" spýtal sa, no skôr sa to zdalo, ako by to bola rečnícka otázka. Ja som mu na to nič nepovedala a prevrátila ho tak, aby som ležala presne na ňom. Možno to bola aj odpoveď a on vedel, že teraz sa nechcem baviť o takýchto veciach. Pomaly som sa rukami dostala až dole, no on ma zastavil tým, že ma prevrátil zas pod neho.
,,Teraz si budeme užívať, až kým obaja nebudeme takí mokrí, že pôjdeme do sprchy a ešte tam si to rozdáme znova. Teraz netúžim po ničom inom." zavrčal a jedným pohybom ma otočil na brucho. Nadvihol mi zadok vyššie, aby mal lepší prístup a ani som sa nestihla spamätať z tej rýchlosti a už zas začal prirážať nadmernou rýchlosťou. Sem tam mi pleskol po zadku, čo pridávalo na tom vzrušení ešte viac. Po niekoľkých prírazoch prestal, len ma nadvihol tak, aby som sa o nič neopierala a začal sa hýbať znova. Ja som v tej chvíli nemohla robiť nič, len vzdychať tak nahlas, že som mala pocit, že nás počujú až v práci.
Po tých kolách, čo sme robili v posteli a aj na stole, sme sa išli spolu osprchovať. Lenže sme boli takí unavení, že v sprche sme sa len umyli a potom si nahí a mokrí ľahli do postele.
Toto mi chýbalo. On mi chýbal, lebo viem, že on je moja spriaznená duša, ktorú som spoznala až teraz. Konečne som získala to, čo mi v živote tak naozaj veľmi chýbalo. No to bol osud a to viem. Možno bolo aj dobré, že som ho spoznala až teraz, ale možno ani nie. Ale teraz sme tu, v prítomnosti, a užívame si jeden druhého. A takto presne to naozaj chcem. Možno naša láska nevydrží večne, ale možno aj áno, ale teraz sa tým zaoberať nebudem. Lebo teraz myslím len na to, ako veľmi ho milujem a môžem byť s ním.
Milujem ťa.
To bolo to, čo sme si spolu povedali pred tým, než sme spolu aj zaspali.
