Streda. To bolo prvé, čo som si uvedomila, keď som ráno vstala. Sobota sa už blížila a ja som mala strach. Nevedela som, čo sa stane a ako to dopadne. Dúfala som, že mi Richard s tým pomôže.
Alebo nie?
Ranná bolesť hlavy na mňa dopadla hneď, ako som vstala z postele. Včera sme si s Tarou a Lucasom trochu pripili. Vlastne, keď ma Richard odviezol domov, tak vonku už stál Lucas a všetko videl. Mal vtedy záchvat paniky, alebo ako to nazvať. Samozrejme, že som mu všetko vysvetlila.
Nie, nepovedala som mu, že on je ten známy cucflekovač. Povedala som mu všetko o Ewanovi. On to pochopil, ale aj tak mal stále na tvári usadený ten podozrievavý pohľad. Potom to už nechal tak a keď prišla Tara, tak sme robili všetko to, čo robíme stále. Nemôžem povedať, že nemám rada naše večery; milujem ich, ale stále mi akosi chýbal Richard? Áno, chýbal mi. A chcela som to aj niekomu povedať - to všetko o ňom, aký máme vzťah a tak, ale asi by to nebolo správne. Mám najlepších priateľov, akých si hocikto len môže priať, ale už viem ako by začali šalieť a rozprávať. A to nechcem.
A vonkoncom, je to môj šéf. Niežeby sme mali zakázaný vzťah medzi šéfom a zamestnancom, ale reči, novinári, divné pohľady.. To je jednoducho ťažké. Vlastne, ani neviem prečo vravím o ňom, akoby sme mali nejaký vzťah. Veď žiadny nemáme. Mala by som prestať byť taká naivná ako nejaká stredoškoláčka, ktorá stalkuje jej idola, a tajne dúfa, že skončí s ním.
Áno, musím sa prebrať.
V kuchyni som si dala tabletku, po tom, ako som sa umyla, obliekla a pripravila do práce. Dala som si blúzku a čiernu sukňu. Výborný outfit do práce. Už pripravená som nasadla do auta a vyrazila. Richard chcel prísť po mňa, ale to by bolo nanajvýš čudné a zvládla som to sama. Musela som mu napísať.
Čakala som vo veľkej kolóne, takže asi budem meškať do práce. Zazvonil mi mobil a na obrazovke písalo Richardovo meno. Zdvihla som to so slovami: ,,Prosím?" a naďalej čakala, kým sa pohnú autá.
,,Kde si? Meškáš." hovoril zase s tým pracovným hlasom. Blé.
,,Viem.. čakám v kolóne. Hneď tam budem, šéfe."
,,Dobre. Len aby sa ti nič nestalo." teraz hovoril už s tým krásnym, ustarosteným hlasom, ktorý som mohla spoznať. Panebože, musím prestať tak rozprávať. Nemôžem sa doňho zamilovať.
,,Jasné, neboj. Tak dovi." Zasmiala som sa a zložila. Autá sa už našťastie pohli, tak som si užívala cestu autom a spievala si pesničku, ktorá práve hrala v rádiu.
Konečne sa dvere výťahu otvorili a mohla som zmiznúť z toho prostredia, plno natlačených ľudí. Nadýchla som sa a išla do kancelárie. Na stole som mala kopu papierov. To za všetky tie dni, keď som bola doma. Teším sa. Sadla som si na stoličku a začala.
Keď som to mala dokončené, už bol čas obeda. Dneska som sa rozhodla, že nepôjdem nikam. Mala som obedár a jedlo v ňom. Kúpila som si to ráno, cestou do práce. Predtým, než som to začala jesť, som si išla po kávu do automatu, ktorý máme na chodbe. Stála tam Ruth, čo bolo nanajvýš zvláštne, lebo ona pracovala na inom poschodí. Pozdravila som sa jej a čakala, kým sa urobí jej káva.
,,Čo? Nefungujú automaty na štvrtom?" spýtala som sa jej a pozerala na ňu, ako si upravovala svoje čierne vlasy. Mala oblečenú tiež blúzku, takú obtiahnutú, že som myslela, že sa jej tie gombíky roztrhnú. A, samozrejme, aj obtiahnutú sukňu. Prekrútila som očami nad tým, ako sa tak zúfalo snažila získať pozornosť chlapov. Aj keď ona bola ako modelka - pekná premaľovaná tvár, nízka, chudá postava, prsia, ktoré stále ukazovala. Jednoducho ten typ.
,,Ach nie, len som bola pri Richovi." Zas si začala upravovať tú svoju čiernu ofinu, ktorá jej padala do hnedých očí. Ja som naopak mala blond vlasy a modré oči. Poviete si, typická barbie, ale ja som ňou určite nebola. Nemaľovala som sa priveľmi, len jemne, a určite som nestriedala chlapov ako nohavičky ako napríklad Ruth. Vlastne, môj posledný chlap bol Ewan.
Ach, zase som si naňho spomenula. A vlastne čo robila Ruth u Richa? Že sa pýtam. A ja som si už myslela, že sa zmenil.
Ale veď chlap sa nezaprie.
,,Hmm, minule som vás videla." povedala a uchlipkávala si zo svojej kávy.
,,Koho? Kedy?" Dala som peniaze do automatu a pozrela na ňu.
,,Teba s Richom. Viem, že ťa teraz všade vozí a dáva ti veľa pozornosti," namyslene sa uchechtla, ,,Ale mala by si vedieť, že nie si jediná, s ktorou spáva."
,,Ja s ním nespím narozdiel od teba." drzo som jej povedala. Nadýchla sa, upravila si zas svoje vlasy - bože ja jej ich vytrhám celé - a zohla sa ku mne. Áno, lebo mala asi dvadsať centimetrové veľké ihly, takže ja som si v tú chvíľu prišla taká drobná.
,,Jednoducho.. Richard je môj, takže sa od neho drž ďalej. Ani nevieš, aká krutá viem byť." to mi už pošepkala do ucha. Ironicky som sa zasmiala a pokrútila hlavou.
,,Pre mňa za mňa si ho celého zjedz. Mne to je jedno."
Ona sa narovnala a odpochodovala preč na jej veľkých opätkoch. Pozerala som na ňu ako krúti zadkom, keď bol Richard na chodbe. On sa pozrel na mňa a ja som sa v duchu zasmiala. Vybral sa za mnou ku automatu, kde strčil mincu a vybral si kávu.
,,Potrebuješ posilu?" spýtala som sa poukazujúc na kávu.
,,No včera som sa nevyspal veľmi dobre." zasmial sa, ,,Asi preto, že si nebola pri mne." Nenápadne ma chytil za zadok. Ja som skoro rozliala kávu. Okamžite som sa poobzerala po okolí, no našťastie, ako inak, nikto nám nevenoval pozornosť. On sa len zasmial a už si vybral kávu.
,,Prídem dneska ku tebe?" napil sa kávy a prehltol.
,,To je otázka?" spýtala som sa.
,,Nie, oznamujem ti to. Len aby si vedela." poznamenal a uškŕňal sa zase tým lišiackym spôsobom. Pokrútila som hlavou a obišla ho. A on samozrejme ma ešte nezabudol slabo capnúť po zadku.
,,Prestaň, môže nás niekto vidieť." Spomenula som si na to, keď som mu to hovorila vtedy na plese. Keď mi olizoval ucho. ,,A nemáš svoju zamestnankyňu chytať za zadok."
,,Ale tebe sa to páči." mykol plecami a priblížil sa zas ku mne. Prinútil ma ísť do mojej kancelárie, kde vošiel spolu so mnou. Položila som si kávu na stôl a on urobil to isté.
,,Najradšej by som ťa tu ošukal na tomto stole." Nemohlo mi uniknúť, ako si ma celú obzeral. Vždy to robil.
Do chmár, ale jeho slová ma vzrušili.
,,Čo ti bráni?" Hneď ako som to povedala, on zdvihol hlavu ku mne. Začal sa ku mne približovať ako dravec.
Veľmi ma to teší, že sa niekomu páči tento amatérsky príbeh.
Pekný deň, úžaskovia
