Ráno ma prebudil môj zvoniaci mobil. Ležala som v spálni, kde spia hostia, ktorí prídu navštíviť Richarda. Aspoň tak som to pochopila, že tu spí jeho sestra, keď príde. Po tom včerajšku ma odprevadil do tejto postele, s poprianím na dobrú noc, a išiel do svojej izby. Takže včera sa nič nestalo. Pozrela som sa na mobil, lebo mi volala Tara.
,,Prosím?" ozvala som sa do telefónu.
,,Čau, tak nejak som dúfala, že vás vyruším s tvojim zajačikom. Podarilo sa mi to?"
,,Nie. Práve si ma zobudila. Iba mňa." zasmiala som sa, ,,Potrebuješ niečo?"
,,Vlastne nie. Len či dnes prídeš domov. Chcela by som prísť, lebo nemám už čo robiť. Takže odkáž zajačikovi, že dneska si len moja." zasmiala sa tak nahlas, že ma začala bolieť hlava.
,,Dobre, dobre.. Dneska som len tvoja." so smiechom som odpovedala a zložila.
A nezabudla som ešte pokrútiť hlavo.
Išla som do kúpeľne a obliekla si moje veci, čo som mala včera. Zišla som dole, kde Richard zas robil niečo s papiermi. Keď ma uvidel, usmial sa a ukázal, že mám ísť ku nemu.
,,Uhm, mala by som ísť domov." Ja som nemala chuť na nič, aj keď pripravil výdatné raňajky, čo bolo od neho milé.
,,Mala by si.. A chceš?" opýtal sa ma, keď práve dojedol chlieb. A chcem? Vlastne ani neviem. Doma nie je nič také zaujímavé, čo by som robila. Ale čo by som robila tu s ním? Nie, nemôžem. Ale vlastne prečo nie? Vravel, že mi dokáže, že mu nejde len o to jedno. A možno..
,,Ah, musím ísť." povedala som a už som vstávala.
,,Dobre, ja ťa odveziem." On tiež vstal a išiel po kľúče od auta. Nič som nepovedala a išla za ním. Nasadla som do auta a on len naštartoval.
Pustil rádio a hrala v ňom pesnička, ktorú som poznala, tak som si ju začala pohmkávať. On sa na mňa pobavene pozeral a po chvíli sa pridal ku mne. Bolo to vtipné. Keby som tak niekomu povedala, že TEN Richard Harris si práve pohmkáva pesničku od Katy Perry, tak by sa smial ako blázon. A o chvíľu som sa aj ja začala smiať ako blázon, keďže si začal aj spievať. Musela som uznať, že nespieval vôbec falošne. Práveže pekne.
Ach, prečo musí byť vo všetko taký perfektný? Ja som úplný opak.
,,Vieš, že je to divné?" spýtala som sa ho ešte so smiechom.
,,Prečo?" Zrak stále upieral na cestu, sem tam na mobil.
,,Neviem? Jednoducho.. keď som ťa prvýkrát videla, tak si mi prišiel taký hrdý, sebavedomý, dominantný, namyslený workoholik," zasmiala som sa, ,,A teraz si tu spievaš pesničku od Katy Perry. Keby to videl niekto z tých pánov v obleku, tak neviem čo by robili." Musela som mu to povedať. Chris sa nahlas zasmial.
,,Hmm.. takže namyslený? A workoholik?" zatváril sa urazene, ,,To si vyprosím, slečna Bennett."
Len som vzdychla a on sa zasmial. Bolo to uvoľňujúce sa takto s ním baviť. Pripadal mi ako Lucas. V živote by som si nemyslela, že takýto môže byť. A milo ma prekvapil. Och, veď on ma prekvapil úplne vo všetkom. Možno o ňom neviem nič. Aký naozaj je, ako sa správa.
A ja to chcem zistiť.
Alebo nie?
,,Dobre, ďakujem. Aj za odvoz, aj že som mohla u teba prespať, aj za včerajší obed," Odpútala som sa a čakala, čo povie.
,,Aj za toto." povedal a priblížil sa ku mne. Jemne ma pobozka a ja som nemohla robiť nič iné, než začať spolupracovať. A zase ten pocit, keď sa nemôžem od neho odtiahnuť. Bude klišé, keď poviem, že som cítila motýliky v bruchu. Ale ja som cítila. Až keď som sa spamätala, že sa nemôžeme bozkávať večnosť, tak som sa od neho odtiahla.
,,Musím ísť teraz do práce, ale potom ťa prídem pozrieť." Chytil ma za ruku a pobozkal mi ju a pohľadom sa uistil, či mi to nevadí.
,,Nie, nemusíš chodiť. Príde Tara aj s Lucasom, takže nebudem sama. Budem v poriadku. Nemusíš byť predsa stále so mnou. Nikto ti to nekáže."
,,Ja chcem byť s tebou, nejde o to, žeby som musel. Ale dobre.. keď tu budú, tak dobre.. Tak zajtra, Daisy." Ešte raz sa na mňa usmial, ja som zabuchla dvere a už odišiel.
Tak zajtra.
