IV. Mimochodom, som ženatý

1.1K 131 119
                                    

V prvom momente ďakujem tomu, že ma za ten výber nemôžu odsudzovať. Áno, farbu duše, našu silu, si vyberáme s plným vedomím, no predsa je v tom prítomná aj mágia. Niečo, čo nás núti siahnuť po tej farbe. Rovnako, ako mi niečo našepkávalo, že musím bežať do lesa, alebo tá sila, ktorá ma zaviedla pred starý dom, kde ma našla Andre.

Andre, moja Reell, moje stelesnenie duše, moja najčírejšia podstata. Každý jeden Krotiteľ, človek, patriaci do starovekej línie našich rodín, má svojho Reella. Ten sa stane najlepším priateľom, niekým, kto nám stále pripomína kým sme a prečo sme tu. Kvôli čomu robíme čo robíme a možno nás aj usmerní v tom, aby sme nerobili niečo, čo nemáme.

Preto ten zverinec v našom dome. Mamina líška Reven, bratova doga Buddy a otcov papagáj Gabby. Všetko to má svoj zmysel, svoju úlohu. A veľmi dôležitú.

Každého Krotiteľa musia do osemnásteho roku navštíviť duchovia osobnosti, ktorí v nás odštartujú tú silu. Ak k tomu nedôjde, človek ostáva človekom, žiadne magické vymoženosti sa nekonajú. Nech je to však ako chce, mňa navštívili tri dni pred mojimi osemnástimi narodeninami a robili si čo chceli. Nie, nie je to normálne, ale v tomto momente mi na tom absolútne nezáleží. Žilami mi koluje eufória, lebo to neboli len sny a prázdne túžby.

„Takže čierna," vydýchne po chvíli mama a prehrabne si vlasy rukou. „Kedy sa to stalo?"

Nemôžem povedať pravdu. Nesmiem im naznačiť, že niečo nebolo ako malo. Ešte by sa vystrašili a nikam ma nepustili. Nie, niečo také nemôžem riskovať. Určite nie po toľkých úmorných rokoch, počas ktorým som chodila s hlavou oblakoch a s kopou šialených teórií, ohľadne dňa, kedy to príde.

„Stalo sa to včera večer," začnem opatrne a očkom vrhnem po Andre, ktorá vyletí na kuchynskú linku a vloží si hlavu pod perie. Dokonale tým vystihne to, čoby som chcela ja – zmiznúť z tejto debaty. „Troška som sa prechádzala po lese a blúdila medzi stromami, kým sa neobjavili. Povedali mi, nech si vyberiem a ja som proste... podišla som k tomu čiernemu, natiahla k nemu ruku, on mi vkĺzol pod sveter a... potom sa každý vytratil."

Nejako podobne mi brat a rodičia opisovali, ako to bolo u nich, niečo plne mierumilovné a čarovné. Nuž, minimálne čarovné to bolo aj u mňa, akurát troška v inom slova zmysle.

„Prečo si nám to nepovedala už večer?"

„Ja... neviem," vydýchnem nakoniec. „Mala som pocit, že to potrebujem predýchať najskôr ja sama."

Mama opatrne prikývne a pozrie sa na vranu, ktorá zachrápala blízko nej. „Reven z nej bude nadšený," zasmeje sa.

Ako na zavolanie vbehne do kuchyne tá ryšavo-čierna potvora a skočí na mamu, ktorá ho zachytí ešte vo vzduchu. Tresne Revena po hlave. Jemno, viac sa to podobá pohladeniu. „Povieme to aj zvyšným v dome, čo ty na to?" nadvihne na mňa obočie.

Andre vytiahne hlavu spod krídla a súhlasne zakráka. Akoby mi vravela: „Jasné, jasné, natlač podobnú somarinu do hlavy každého, potom ti možno aj uveria."

•••••

Stačí jediný pohľad na vranu, skackajúcu pri mojich nohách a Daryl sa rozosmeje. „Ospravedlňujem sa, že som ti neveril, Kyn. Naozaj rada robíš veci vo veľkom štýle."

Prevrátim nad ním očami. „Toto je Andre."

„A čo farba?"

Hryznem si do jazyka. „Čierna."

Brat uznanlivo prikývne. „Možno by som to nemal vravieť, ale som rád, že si dostala niečo iné ako oranžovú. Tej máme už dosť."

V istom smere má pravdu. On, aj rodičia, si vybrali oranžovú, symbol odvahy. Je to krásne, Krotiteľ môže mať naozaj zaujímavé schopnosti s onou dušou, ale nič to nemení na tom, že je to už rutina. Čierna... tá je niečo nové.

„Vieš čo? Doteraz som ti to nechcel vravieť," začne pomaly a rozstrapatí mi vlasy, rovnakej, nesúrodej farby ako sú ti jeho, „ale lepší rok si si ani vybrať nemohla. Na Ostrove bude úplná elita. Fakticky, po dlhých rokoch tam budú tí najsilnejší Krotitelia."

„Ako napríklad?"

„Pamätáš si na tie príbehy o Elbe?" spýta sa pobavene a mne na chvíľu dôjdu slová.

„To nie," vypadne zo mňa.

„Ale áno," prikývne spokojne a vystrúha nepodarenú grimasu.

„Pfu," vyvrátim hlavu do stropu a zasmejem sa. Elba... tá Elba, Vodkyňa svorky, Krotiteľka s nenormálnou silou zelenej duše. Vyrastala medzi vlkmi, čo sa prejavilo aj na jej Reellovi, obrovskom sivom vlkovi Alfovi. Odkedy sa stala právoplatnou Krotiteľkou, nebola na Ostrove, no kolujú o nej príbehy, že má vlastnú svorku divých vlkov, ktorí by za ňu položili aj život.

Daryl sa na mojom zasnenom výraze zasmeje. Elba je jednou z tých Krotiteliek, ktoré som chcela spoznať od malička. Už mama s otcom mi o nej hovorili legendy, rovnako ako aj o iných, ale stále ona bola tá, ktorá u mňa predstavovala ideál najúžasnejšieho Krotiteľa.

„Ako to, že bude na Ostrove?"

Daryl mykne plecom. „Tento rok je dôležité výročie a na konci roka by sa mali objaviť aj Vládcovia. Bude sa konať nejaké zasadanie, následne oslava, ale neviem presne ako to bude. Je zainteresovaných len zopár ľudí, ktorí to nemôžu podať ďalej."

„Výročie čoho?"

„Uvidíš," zasmeje sa Daryl. „No mala by si sa pobaliť. Zajtra tu máme lietadlo."

Jeho slová mi rozbúchajú srdce. Deje sa to. Naozaj sa to deje. Stávam sa Krotiteľkou.

•••••

Castor Walters, môj a Darylov najlepší priateľ v jednom, ma pobúcha po pleci a pozrie na vranu, ktorá sedí na mojom kufri ako skutočná pani.

„Už som ti veľmi veľakrát hovoril, že si vypočítavá zmija... teraz sa moje slová potvrdili."

Tresnem ho po ramene a vyplazím naňho jazyk. „Si hrozný. Ale ďakujem," žmurknem naňho.

On a aj Daryl, sa vzdali týždenného voľna na magickom Ostrove len preto, aby mohli so mnou čakať do posledného momentu a dodať mi v posledné dni nádej, že nie je všetko stratené a ešte sa môže stať zázrak, ktorý sa koniec koncov, aj stal.

Áno, Castor je tiež Krotiteľom duší, ktorý chodí na Ostrov aj po troch rokoch výcviku, lebo sa mu tam proste páči. Kým môj brat si robí ešte nejaké lekcie, lebo jeho duša ešte stále nedosiahla maximum, tento chalan sa ulieva, miestami roznáša poháre v Ostrovnom bare a konečne sa po dlhom čase stretne so svojim neobvyklým Reellom, slonicou africkou, Baiem.

Castor načiahne ruku za Andre, ktorá mu ďobne do končeka prsta a nebezpečne zaškrieka. Jasne tým dá najavo, že hoci je Castor môj kamarát, ona o spoločnosť vysokého chlapa s polovične bielymi vlasmi nestojí.

„Rovnaká ako ty," zašomre si Castor naoko urazene a odtiahne ruku.

Na malom súkromnom letisku pristane drobné lietadlo. Vtedy sa vedľa mňa postaví aj Daryl a pohľad uprie na lietadlo, ktorého dvere sa čoskoro otvoria a vystúpi z nich jeden človek.

Dievča, možno o rok staršie odo mňa, s krásnymi vlasmi farby slnečných lúčov, ktoré sa jej krútia v hustých prstencoch, preskočí posledný schodík a vyberie sa priamo k nám. Za ňou v tesnom závese kráča maličký baranček.

Daryl sa k nej okamžite vyberie a Castor ma štuchne do boku. „Sleduj," šepne mi do ucha pobavene.

Zameriam sa na brata a na neznámu dievčinu, ktorá mu skočí okolo krku a môj brat ju hlboko pobozká.

„Robíš si žarty?" vydýchnem a pozriem sa na Castora, ktorý sa vedľa mňa rozosmeje na celé kolo.

„Spýtaj sa svojho bračeka, Kyn."

Daryl sa po chvíli spamätá a privedie svoju dámsku spoločnosť k nám. „Kynsley, predstavujem ti svoju manželku, Camilu."

KD: Bojovník budúcnosti ✔Where stories live. Discover now