KD: Bojovník budúcnosti ✔

LI. Problémové problémy

Otvorím oči na to, že mi je zima. Vietor prefúkava tenký sveter a stromy naokolo nebránia tomu, aby fujavica zvíjala v našich ušiach.

Rozhliadnem sa. Teda... v mojich ušiach. Nikoho iného tu niet. Pritom som zaspávala v náruči Scotta. Kam sa podel? Prečo sa ostatní ešte nevrátili?

Postavím sa na nestabilné nohy a musím sa oprieť o kmeň stromu, aby ma vietor nesfúkol dole. Niežeby bol až taký silný, ale nohy mám ešte stále ako z rôsolu. Prejde vôbec niekedy, že ma ubíja vlastná sila?

Urobím pár krokov a obídem celý strom. Keď nenatrafím ani na jednu živú dušu, skloním sa ku schodom a nazriem dole, no nikoho niet ani tam.

„Andre!" zvolám na svojho Reella. Bez odpovede.

„Scott!" Znova žiadna odozva.

„Zoya!" Nič.

„Castor!" Už ma ani neprekvapí, že môj hlas odnesie vietor a premení sa na zvíjanie medzi korunami stromov.

Po niekoľkých minútach chodenia hore-dole, usúdim, žeby som mala zísť a pozrieť sa okolo. Lebo sedieť na jednom mieste a zožierať sa, fakt nemá zmysel.

Hukot vetra sa premení na piskľavý hlas: „Všetko zničííííš." A chytí ho ozvena. „Zničííííš," zopakuje.

Bleskovo sa otočím, hľadajúc známky toho, že tu niekto je. Ale môj pohľad sa stretne so Scottovými ľadovými očami. Tie oči by som spoznala medzi tisíckami. Ale ten pohľad som doposiaľ nevidela.

„Čo to..?" začnem, ale dokončiť to nedokážem. Scott vystrie ruky a vrazí mi do pliec. Vietor mu pomôže, rovnako ako môj nestabilný postoj a začnem sa rútiť k zemi, mávajúc rukami a kričiac zo všetkých síl.

•••••

Prudko sa posadím. Rukami sa chytím za splašene bijúce srdce a zopárkrát sa zhlboka nadýchnem.

„Kyn?" Pri zvuku Scotttovho hlasu sa myknem a privriem viečka. „Si v poriadku?"

Začujem jeho kroky, ktoré sa blížia ku mne a konečne prehovorím: „Hej. Len... zlý sen." Natoľko živý a skutočný, až mi naháňa strach aj teraz. Lebo ten pohľad...

Pokrútim nad tým hlavou sama sebe a pozriem sa na Scotta, ktorý ma zamračene sleduje. Vyčarím chabý úsmev.

S povzdychom si sadne vedľa mňa a natiahne ku mne ruku. Po krátkom zaváhaní mu ju podám a on si so mnou prepletie prsty. „Počas mojej tretej fázy som mal nočné mory v jednom kuse," začne. „Ostrov v tretej fáze netestuje len to, či je Krotiteľ zdatný fyzicky. Skúša jeho psychiku, to, či zvládne uniesť ťarchu tohto sveta. Čo by to bol za svet, keby mohol čarovať ktokoľvek? Vypukol by chaos, boli by sme prezradení obyčajným ľuďom, svet by sa čoskoro zničil. Takýmto darom nemôže oplývať ktokoľvek. Po tom, čo sa stalo s Luciferom, niet sa čomu čudovať, že tretia fáza necháva nažive len tých najhúževnatejších a tých, ktorí majú srdce na správnom mieste."

Zadíva sa kamsi do diaľky, pomedzi šeptajúce koruny stromov. „Tak sa nás radšej pokúsi zabiť," zhodnotím zamračene.

„No, mohol si vybrať aj lepší spôsob," pripustí Scott. „Ale nehovorí sa len tak do vetra, že skutočná povaha človeka sa ukáže, ak mu ide o život."

Možno je to pravda. Scott sa ku mne natočí a dovolím mu lačne sa prisať na moje pery. Je to dobré, príjemné hrejivé... a predsa mi na tom čosi neskutočne prekáža. Niečo, čo nedokážem pomenovať a pochybujem o tom, žeby to niekto dokázal.

Práve ten pocit ma prinútim priložiť dlane na jeho ramená a jemne ho odtisnúť, nedovoliť mu zase zájsť tam, kde sme boli pred niekoľkými hodinami. „Si skutočne v poriadku?" spýta sa a prepletie si so mnou prsty. To mu dovolím, dokonca si opriem hlavu o jeho rameno.

„Myslím, že áno. Nemali by sa Zoya a Castor už vracať?" nadhodím.

Mykne ramenom, čím nadhodí aj moju hlavu. Ticho sa zasmejem. „Nikdy nevieš, kedy sa vrátia. Možno niečo našli."

„Apropo," začnem a odtrhnem sa od neho.

S vráskou medzi obočím sleduje, ako si kľaknem vedľa postele k batohu a na tvári mu zahrá úsmev, keď mu podám malú disketku. „Šikovné dievča," zazubí sa. „Takže si sa tam dole aj činila."

„Niekto musel makať," zaškerím sa.

„Makali sme aj my," ohradí sa Scott. „Hoci keď si spadla, mal som pocit, že Castor a Zoya ma zabijú. Hm, ale aj my sme jedno našli. Teda ono si našlo nás. Bolo to nejaké veľké zviera, asi mačacia šelma a mala disketu uviazanú okolo krku."

„A získali ste ju," nadviažem.

„Hej," prikývne. „A čo ty? Ako si k nej prišla?"

Spomeniem si na Coral a mimovoľne si zahryznem do pery. „Potom vám to poviem."

Scott nad tým dlho nemôže meditovať, pretože sa po schodoch ozve dupot a za dve sekundy mám vlčiu Andre rozvalenú v mojom lone. Zasmejem sa poškrabkám vlčicu medzi ušami.

Ale takmer okamžite ju aj zložím, lebo sa na platformu dostane Zoya a následne aj Castor. Hodím sa obom okolo krku a oni mi objatie mierne prekvapene, ale o to vrúcnejšie opätujú. „Zobudila si sa!" zvýskne Zoya.

„Nemala som na výber. Čo by ste si bezo mňa počali?"

Castor sa zasmeje a ešte raz so mnou zakýva v náruči. V takýchto chvíľach si spomeniem na to, že my dvaja sa vlastne poznáme od detstva. Dlhé roky mi bol najlepším kamarátom a od môjho príchodu na Ostrov to s našim vzťahom išlo dole vodou. No vďaka našej konexii sa spoznal so Zoyou. A...

„Počkať, počkať," stopnem oboch a premeriam si ich od hlavy po päty. „Čo sa zmenilo?"

Ticho roztriešti len hlas Scotta: „Castor počúvol tvoje rady a pobozkal Zoyu."

Obaja sa začervenajú ako po čili papričkách. Ale mne úsmev z tváre nezmizne. „Konečne," vydýchnem.

„Ale no, nepreháňajme," zašomre Castor a pritiahne si Zoyu, ktorá zvýskne, ale rukou sa oprie o jeho hruď a ostanú zakliesnení do seba. Zoya šťastne zamáva mihalnicami.

„Ešteže tu niekto dá na moje rady," podotknem. „Asi ste na problémy nenatrafili ak máte takú skvelú náladu."

„To teda nie," pokrúti Zoya hlavou a ja sa skloním, aby som pohladila Cupa, ktorý mi škriabe nohy a dožaduje sa tak pozornosti. Zdvihnem ho. „Mne sa zdá, že tie problémy priťahujú vás dvoch, nie nás."

Rukou zašermuje ku mne a Scottovi. Nemalo by to zmysel popierať. Je to viac než len jasné. „Máme také šťastie," zhodnotí Scott sucho a potľapká Amina, krútiaceho sa v jeho lone, po hlave.

„Vo všeobecnosti vyznie lepšie, ak povieme, že problémy hľadajú nás, než by sme mali hovoriť, že my hľadáme problémy, nie?" nadhodím.

„S tým treba súhlasiť," prikývne Scott a zvalí sa na moju posteľ s privretými viečkami. „Pospite si, problémy si nebudú pýtať vopred dohodnutý termín."