KD: Bojovník budúcnosti ✔

XXXIV. Múdre reči nemej slečny

Zero

Bolo to takmer pred piatimi rokmi, keď ma tá pochybná organizácia nájomných vrahov poslala na východ zbaviť sa istej slabej Krotiteľky, Larrisi Tahanovej. Mala mať takmer nulovú silu, nehovoriac o tom, že to mala byť neškodná prostitútka.

Bolo to klamstvo.

Jediná vec, ktorá na nej sedela, bolo meno a výzor, hoci aj ten miestami preháňal. Mala vlasy čierne ako nočná obloha, ale také strapaté a husté, žeby sa do nej zamotal aj pavúk. Pokožku mala bledšiu a oči nie hnedé, ale svetlejšie, takmer až žlté.

A to najdôležitejšie – slabá rozhodne nebola. Poznala bojové techniky, ktoré boli rýchlejšie než tie moje, vedela ovládať moje myšlienky, prihovárala sa mi v hlave. A prečo? Lebo na normálnu reč sa nezmohla. Totižto moji nadriadení jej kedysi vyrezali jazyk za neposlúchnutie rozkazov.

Od prvej sekundy som v nej videl čosi výnimočné, niečo viac, než vo svojich ostatných obetiach. Ušetril som ju. A to ma pripravilo o prácu a aj o schopnosť bojovať. A teraz, keď si onú schopnosť chcem získať späť, v hlave mi zase znie jej škrabavý hlas.

„Vravela som, že sa ešte stretneme."

Jej posledné slová pred tým, ako pred rokmi vyskočila z piateho poschodia a zmizla v dave, boli: „Ešte sa stretneme." Ako to mohla vedieť?

Opatrne sa otočím medzi šalviou, Andre sa dostane až na moju ruku a vyplazí jazyk na ženu, stojacu len dva metre odo mňa.

Tak dlho som ju vídaval v snoch, až mi príde ako stará známa. Dlhé mesiace bola mojou nočnou morou, ktorá ma priviedla nadol a zničila môj život.

„Zase mi lezieš do hlavy?" spýtam sa bez dychu.

Jej slová sú ako vibrácie uprostred mojej hlavy, ktoré rozkmitajú steny môjho mozgu. Jej smiech je ešte tisíc ráz silnejší. „Čo tu robíš?" spýtam sa jej, keď rezonovanie v mojej hlave utíchne.

„Hm, počula som rôzne reči. Najskôr len o tom, že sa tento rok na Ostrove zhromaždili samí výnimoční a silní Krotitelia. Potom čosi o tom, že Ostrov sa správa zvláštne, o havarovaní kráľovnej Freyi. A aj o zmiznutých Krotiteľoch. A včera sa ku mne dostala ešte podivnejšia správa, podľa ktorej je tu akýsi výnimočný nováčik so striebornou dušou. Prišla som si tie fámy potvrdiť."

Och, skvelé. Tajomstvo Kynsley sa rozšírilo rýchlejšie ako požiar. „Myslíš si, že pole plné šalvií je ideálne miesto na hľadanie odpovedí?"

„Aj ty si predsa tu, nie?" zasmeje sa. „Takže Kynsley, hej? To ju hľadám?"

Bohovia... Najväčší problém je, že ona cez myšlienky nie len komunikuje, ale ich aj vidí. Hold, fialová duša je sviňa. Nevyspytateľná, mocná a nepochopiteľná. Presne ako Ris.

„Nemala by si sa do toho pliesť, Ris."

„Nič ťa do toho, Zero."

„A predsa si tu," podotknem. „Pričom tu nenájdeš žiadneho zázračného Krotiteľa."

„Vskutku," prisvedčí. „Môže za to čierna vlčica, ktorá ma sem priviedla ešte včera večer."

Nenápadne sa pozriem na vlastnú pravačku, okolo ktorej sa ovíja čierna mamba a čiernymi očami sleduje Ris. Tej môj pohľad neprekvapivo neujde a v mojej hlave sa ozve uznanlivé vypisknutie. Som si takmer istý, že zaznieva aj v hlave Andre. „Páni," zhodnotí Ris.