KD: Bojovník budúcnosti ✔

LII. Neúspech chutí ako voda

Scott mal pravdu. Problémy si nežiadajú povolenia na to, aby prišli. Tretia fáza trvá už týždeň aj dva dni, z čoho som bola tri dni po mojom návrate z rokliny mimo. Ale potom nás zase čakala horká cesta v džungli, ktorá so sebou niesla jednu patáliu za druhou.

Naháňala nás črieda divokých koní, na ktoré sme natrafili na odľahlej lúke, ktoré sa Castor pokúsil odstrašiť jednou zo svojich bômb energie. Avšak tátošov to len prestrašilo a skoro nás udupali, keď sa Zoyi podarilo zmeniť smer vetra a tým splašené kone spomalila natoľko, až sme stihli ujsť. Za odmenu sme získali jednu disketu.

Na ďalší deň sa Ostrov snažil preveriť skôr mňa a Scotta, keď sme padli do veľkého bludiska zo zrkadiel a naháňali nás naše vlastné odrazy, ktoré boli až priveľmi reálne. No Scottovi stačilo troška zmeniť ohyb lúčov a vedeli sme sa rozlíšiť, keďže odrazy sa zdeformovali. Nájsť cestu von bolo ťažšie, ale mojim extravagantným mečom sme zlomili zopár zrkadiel (nechcem vedieť koľko ročná smola ma preto čaká) a dostali sme sa von, rovno ku Castorovi a Zoyi. Odmenou bola ďalšia disketa.

Zvyšné dni prebehli rýchlo a chaoticky, ale získali sme ďalších šesť disketiek, čiže ich máme spolu už jedenásť. Nad tým faktom Scott a Castor len obdivne pokývali hlavou, lebo je to vraj skvelý – nadpriemerný – výsledok, hlavne vzhľadom na to, že som bola tri dni mimo obsluhy.

No v dnešné ráno sa to zmenilo.

Zobudili sme sa na to, že okolo Hniezdočka ostalo len niekoľko stromov. Ponad ich koruny vedie zdanlivo nekonečný výhľad na zelené pláne, obklopujúce všetko naokolo. A na nich sa ako žily zeme tiahnu modré potoky, ktoré veselo zurčia.

„Ostrov zmenila vizáž," podotkol Scott, keď sa prebudil a sadol si vedľa mňa na okraj platformy. „To znamená, že zvyšuje úroveň." A následne ma pobozkal na pery pri vychádzajúcom slnku.

A po krátkych raňajkách sme sa pobrali dole, hľadajúc ďalšie nebezpečenstvá. A práve tá cestička viedla sem, k rozbúrenej rieke, ktorej voda pení a vylievala sa z koryta čo by samo o sebe nebolo nič tragické, lenže na brehu rieky čakajú dva člny. A naša úloha je jasná. Musíme sa po rieke splaviť tam, kam nás dovedie.

„Člny sú dvojmiestne," skonštatuje Scott po krátkom pohľade na ich vnútro. Zvonka sú natreté na fialovo a na boku majú vlka, ktorý vyje.

„Takže sa musíme rozdeliť," doplní Castor s nevôľou a tiež nakukne do člna. „Do tohto sa štyria tak či tak nezmestia."

Scott prikývne. „Ja pôjdem s Kyn a ty so Zoyou. Pôjdeme pred vami, pokúste sa držať čo najbližšie, ale aby ste mali rozhľad. Splavíme sa, kým sa dá... no a potom uvidíme."

Po krátkej odmlke doplní: „Dúfam, že všetci viete plávať."

„V takejto vode?" nadvihne obočie Zoya. „Smerom nadol, možno."

„Ak vieš plávať v pokojnej vode, zvládneš to aj túto. Maximálne si pomôžeš s vetrom a odkloníš vlny."

„To znie rozumne," pripustí Zoya, ale moje hrdlo zovrie neviditeľná ruka.

Castor sa na mňa zahľadí a položí mi ruku na plece v nevyslovenej výzve o tom, aby som prehovorila.

Odkašlem si: „Ja... ehm... ja neviem plávať."

Voda nikdy nebola ničím, čo by ma lákalo, tento živel mi je odjakživa vyslovene nesympatický a cudzí. Hoci priamy dôvod mojej apatie voči vode neexistuje. Proste ju nemám rada. A koniec.

Scott netají svoje prekvapenie a jeho obočie vystrelí do výšky. Avšak neokomentuje to. „To znamená asi toľko, že na teba budem musieť dávať pozor, aby si sa neprekoprcla von z člna," podotkne len nakoniec.