KD: Bojovník budúcnosti ✔

XVI. Ty si nula. Doslova

Zoya mi ukáže zdvihnuté palce a rozbehne sa do hlavnej budovy, kde má lekciu môj brat. Ešte stále nepúšťa od teórie, žeby som sa mu mala zveriť a požiadať ho o pomoc, a hoci sa mi to prieči, možno má pravdu. Či je to už môj brat, alebo nie, stále je to silný Krotiteľ, ktorý má veľa skúseností. Duchovia osobnosti sa uňho objavili už ako u malého chlapca. Jednoducho povedané, je mocný. Možno by môj problém vedel vyriešiť mávnutím čarovného prútika.

No ako sa hovorí, že láska hory prenáša, v mojom prípade lásku nahradzuje tvrdohlavosť a hrdosť, ktorú si musím chrániť, čoby bola zo zlata.

Zablúdim do džungle, kde sa nado mňa nahnú poskrúcané konáre stromov a liany, padajúce nadol ako obrovské hady, vytvárajúc prirodzené závesy na cestičke pozdĺž Ostrova.

„Teraz už nespadneš?" ozve sa pobavený hlas spoza stromu.

Na muža, ktorému hlas patrí, nedovidím, ale som si takmer istá, že ide o chlapa, ktorý ma zachránil pred padajúcim stromom. „Tak úplne netuším ako k tomu došlo," podotknem.

Spoza stromu vyjde muž s tmavými vlasmi, ktoré pôsobia ako čierne, no tam, kde ich pretne slnečný lúč, jasne vidieť, že sú hnedasté. Oči má veľmi podobného odtieňa. „Tam si to zvládla na jedničku," pochváli ma. „Síce som ešte nevidel, aby mala červená duša schopnosť stotožniť sa so svojim Reellom, ale bolo to veľkolepé."

Zarazím sa. „Mala som červené oči?" spýtam sa pre istotu.

„Jasné. Vieš, vždy je to tak, ak Krotiteľ použije mágiu svojej duše. Tá farba sa pretaví do tvojich očí."

„Veď viem," zašomrem. Takže má Zoya pravdu. Skutočne mám viac farieb duše. Dopekla! „Ty si aký?"

„Nebolo to jasné z toho oranžového jasu?" spýta sa pobavene.

„Ale čo je to za silu?"

„Ochrana," vysvetlí. „Táto schopnosť je pri oranžovej duši celkom rarita. Ale je to občas veľmi užitočné."

Odfúknem si z očí kadere vlasov. „Ďakujem za záchranu... eh, neviem ako sa voláš."

„To je obojstranné," podotkne s polo úsmevom. „Volám sa Zero."

„Ako nula?"

Odfrkne si. „Vieš, normálny človek by sa predstavil tiež a nie komentoval moje meno."

„Veď dobre," zdvihnem ruky na svoju obranu. „Som Kynsley."

„Hneď lepšie. A aby som odpovedal na tvoju otázku, áno, ako nula."

„S tým sa radšej pred nikým nechváľ," poznamenám. „Si tu ako lektor?"

„V podstate," pokrčí plecami. „Prišiel som sem vlastne kvôli niečomu inému, ale áno, robím aj lektora." Na sekundu sa odmlčí. „Chceš sa niečo naučiť?"

„Niečo by sa zišlo," pripustím.

Zero sa zamyslene poškrabe po brade, ktorú mu pokrýva jemné strnisko. „Nuž, červená duša má k oranžovej blízko. Obe patria do kategórie sily, spolu s čiernou."

„Počkaj, počkaj. Aká kategória?"

„Farby duše majú štyri základné kategórie. Lebo rozdeľujú aj Krotiteľov na rôzne skupiny. Na základe toho sa dá lepšie rozlíšiť, kto môže byť v akej mágii nadaný a akým spôsobom. Červená, oranžová a čierna patria do sily, zelená, hnedá a fialová do prírody. Ružová, zlatá a strieborná sú nezvyk. A biela, modrá, žltá sú človek."

„Aha... ale tak, znamená to niečo také, že ak niekto patrí do kategórie sila, nebude mať šancu s kúzlami, ktoré sú napríklad z nezvyku?"

Zero pokrúti hlavou. „Šancu má. Len je to ťažšie."

Vrhnem rýchly pohľad na vraniu Andre a potom na vlastné ruky. Nakoniec vrátim zrak späť na Zera. „A čo by si odporučil takej začiatočníčke ako ja?"

„Aby si sa naučila narábať so svojou prirodzenou silou," podotkne s úškrnom. „No čoby si povedala na jednoduché odzbrojovacie kúzlo?"

Myknem plecami. „Prečo nie?"

„Lebo ja ho neviem," zasmeje sa. „V mágii nie som nijaký génius. Ale viem ako na to, ak si ma už tak pekne poprosila."

„Hlavne, že vravíš, že je jednoduché."

„Podľa lektora, ktorý učil mňa, nič jednoduchšieho ani nie je," rozhodí rukami. „Takže, môžeme ísť na to?"

Prikývnem, na čo zdvihne zo zeme hrubý konár a namieri ho na mňa. „Toto je zbraň. Predstav si, že ťa ňou chcem zabiť."

„Konárom?"

„To teraz nerieš," zahriakne ma. „Tak, domysli si, že je to meč, alebo čo ja viem čo."

„Fajn. Ďalej?"

„Domysli si, že sa nemáš ako brániť a jediné východisko je, že ma odzbrojíš. Nemáš ale čím, tak sa musíš uchýliť ku kúzlam. Len si to predstav. Malo by sa to stať."

„To tak jednoducho?" spýtam sa pochybovačne.

„Musíš sa sústrediť. A hej, v podstate tak jednoducho. K tomuto nepotrebuješ ani zaklínadlo, ani čarovný predmet, len vlastnú predstavivosť. Skús privrieť oči a predstaviť si to celé, ako sa to deje. Malo by to byť ľahšie."

Troška nedôverčivo sa pozriem na konár v jeho rukách. Zaujme postoj, akoby ma chcel udrieť a vtedy privriem oči.

Vybavím si jeho postoj, no namiesto konára v ruke si predstavím dlhý dvojsečný meč, vykladaný oranžovými drahokamami a s rukoväťou z bielej kože. Strieborná čepeľ odráža lúče slnka.

A keď otvorím oči, Zero drží konár ešte stále v rukách, no v mojej dlani sa rozprestiera krásny meč s oranžovými kamienkami.

Zero prekvapene zažmurká a pustí konár na zem. „Ehm... som trošku zmätený."

Poťažkám si meč v dlani. Dokonale mi sadne do dlane a keď s ním urobím jemný oblúk, perfektne skopíruje pohyb mojej ruky. „Kynsley?"

Ako v tranze sa pozriem na Zera, ktorý mierne predĺžil vzdialenosť medzi nami. „Hm?"

„Nechcem... no nechcem ťa naštvať, ale... nuž, tvoje oči svietia na oranžovo."

To ma už preberie a rýchlo zažmurkám. Meč naďalej ostane v mojich rukách. „Ešte stále?"

Opatrne prikývne. „Ako to, že... no veď vieš."

Pokrčím plecami a pozriem sa na miesto, kde sedela Andre, no niet po nej ani stopy. Fialová, červená, oranžová, prebehnem zoznam v duchu. Fajn, tak mám aspoň tri farby duše. Úžasné.

„Pozri," skloním meč k zemi a urobím krok k nemu, „neviem prečo ani ako. No nikomu o tom nepovedz, dobre?"

Zero ťažko preglgne a popuká hánkami. „Ak poviem, že to niekomu prezradím, prepichneš ma?"

Možno by som mala prikývnuť, no namiesto toho pokrútim hlavou. „Tak si to premyslím," uzavrie a pošúcha si predlaktie.

„Zero, je to dôležité, ja..." Mimovoľne zdvihnem ruku so zbraňou a on zaspätkuje. Skoro sa zvalí na zlomený konár, ktorý sa povaľuje v ceste.

Zdvihne ruky nad hlavu. „Hlavne sa upokoj."

Ale to nejde. Hoci on si zjavne myslí, že som nahnevaná, alebo neviem čo vlastne, no ja som len totálne zmätená a vyvedená z miery. Toto by sa nemalo diať. Toto celé... je omyl.

Pokrútim hlavou, zvrtnem sa na päte a odbehnem niekde do hĺbky džungle. Ak budem mať šťastie, Andre ma nájde a zavedie späť na ubytovňu. Ak nie, možno ma zavalí strom, alebo rastúca hora.

Názory na Zera? :D