KD: Bojovník budúcnosti ✔

LXVI. Mocný a mocnejší

Zero

Zrejme nie som jediný, koho prekvapí Darylovo vtrhnutie do hlavnej budovy. Akoby nestačilo, že uháňa, čoby mu šlo o život, ešte aj ruku si drží na nose a pomedzi prsty mu presakujú cícerky krvi.

No prítomní ho poznajú iba ako muža, ktorý to tu vedie. Nie ako malého chlapca, ktorého treba ochrániť pred bitkou, lebo si na ňom starší vybíjajú zlosť a frustráciu.

Tresne dverami svojho malého bytu v hlavnej budove, ale to už som za ním a vkĺznem do jeho izby, ktorú zdieľa s Camilou. Po tej však niet ani stopy.

„Čo sa stalo?"

Trhne ním. Zrejme si ma ani nevšimol. Ten večne ostražitý Daryl si neuvedomil, že nie je v izbe sám. Niečo sa muselo sakramentsky pokaziť.

Posadí sa na kraj manželskej postele a odtiahne si ruku od nosa. Nemá však rozbitý nos ako som si myslel. Len natrhnutú kožu medzi očami a z malej rany mu tečie slušné množstvo krvi. Pritlačí si na nos nejakú handru zo stola. „Pobabral som to."

Zamračím sa. „Akosi mi nedopína o čo ide."

„O všetko," zašomre. „Horšie som to urobiť ani nemohol."

„Hm, počuj, Daryl, ja ti nerozumiem ani slovo," podotknem. Odtiahnem jednu stoličku od stola a sadnem si oproti nemu.

„Pohádal som sa s Kyn. Toto som dostal od Scotta."

Obočie mi vyletí do výšky. „To čo si porobil?"

Zavrčí nejakú nezrozumiteľnú nadávku. „Prehnal som to. Šiel som na to zle a prístup Kynsley ma dožral. Tak som na Scotta vyblafol, že on nemá čo kázať o rodine, keď netuší, o čom to je."

Vypustím z pľúc všetok kyslík. „Vlastne máš pravdu. Posral si to najviac ako sa dalo."

Bezmocne mykne plecami. „Stratil som nervy. A ľutujem to. Teraz nielenže je napaprčená Kyn, ešte aj môžem chodiť s jazvou na nose."

„Na čom ste sa to pochytili?"

Darylovi potemnejú oči. „Požiadal som ju, aby odstúpila od ponuky vládcov."

Skameniem uprostred pohybu. „Čože si urobil?"

„Počul si," zamručí.

„Doriti, prečo?"

Zastoná. „Nechaj tak."

„Nenechám. Daryl, prečo?"

Zvraští nos, na čo mu popraská čerstvá rana a zase sa spustí krv. Zanadáva a spod vankúša vytiahne vreckovky. Jednu si pritlačí k nosu a biela látka sa okamžite zafarbí na karmínovo. „Oficiálna verzia," začne, „znie tak, že to miesto chcem pre seba a som egoistické hovädo, ktoré chce zobrať šancu svojej sestre."

„A neoficiálna?"

„Tá je komplikovanejšia," odvetí zdráhavo.

„Toľko mozgových buniek, aby som to pochopil, snáď ešte mám," nadhodím.

Daryl si zoberie ďalšiu vreckovku a prvú zošúľa a prehodí cez miestnosť. Vreckovka skončí na vrchu zatvoreného koša. „Prečo ma vlastne spovedáš?"

„Lebo sa mi nezdá, že si Kyn naštval až tak. A že ti Scott vrazil. Nemusím ho, to fakt nie, no je to pacifista ako málokto."

Daryl zadumane prikývne. „Tiež som sa čudoval. No úprimne, mal na to právo. Vytiahol som fakt podlú kartu."

„A neuváženú. Ale nezavádzaj. Vyklop už o čo ide."

Daryl si povzdychne, no neunikne mi, že som ho dostal. Povie mi to, lebo sa potrebuje niekomu vykecať.

„Chcel som jej to povedať už tri dni. Predvčerom sa mi sníval fakt blbý a čudný sen. A som si takmer istý, že je spojený s prebúdzaním Lucifera. V skratke, v tom sne som videl jaskyňu s jazierkom v strede. Mala viacero siení, no táto bola hlavná. Okolo jazierka boli ľudia – predpokladám, že prívrženci Lucifera. Prebúdzali ho. Jeho telo sa pomaly formovalo priamo pred mojimi očami. No aj keď povstal, nebol hmotný. Akoby ho tvorila para."

Z pochmúrneho tónu Daryla mi naskakujú zimomriavky po celom tele. Je totiž dosť veľká pravdepodobnosť, že sa to udialo aj reálne a nejde o hlúpy prelud podvedomia.

„Jednoducho, Lucifer sa nevedel plne prebudiť. No aj tak má moc. Na svoju stranu sa mu podarilo získať už veľmi dávno silného Krotiteľa, ktorého si uchovával, aby mu pomohol povstať. Netuším, kto to je, no jemu sa kúzlo nepodarilo. Nebol dosť silný. A... Lucifer hľadá silnejšiu dušu."

„Kynsley je najsilnejší Krotiteľ na Ostrove," pochopím.

„Keby len na Ostrove. Zrejme v celej histórii Krotiteľov. Možno až na Lucifera. No nevylučujem, žeby sa mu mohla rovnať."

„A ty si myslíš, že ju Lucifer využíva?" zamračím sa. „Neveríš vlastnej sestre?"

„Jasné, že verím," pokrúti hlavou. „Ale poznám ju. Nemálo ju štve, že je okolo nej taký rozruch a väčšina Krotiteľov sa jej stráni. Najradšej by sa toho bremena zbavila. Stať sa vládcom by jej to uľahčilo, pretože by bola medzi takmer seberovnými. No úloha vládcu má aj druhú stranu. Krotiteľova sila sa ešte znásobí, aby dokázal vykonávať svoje povinnosti. A myslím, že o to Luciferovi a jeho sluhovi ide."

Pošúcham sa po tvári. Možno mi predsa len neostalo dosť mozgových závitov na to, aby som sa z toho vymotal. „Teda ty tvrdíš, že ak sa Kynsley stane vládkyňou, Lucifer po nej vyštartuje?"

„Podľa mňa na tom pracoval aj doteraz. Akurát si nebol istý, či mu Kyn stačí. No ak sa jej sila ešte znásobí, nebude mať prečo váhať."

„A to si vládcovia neuvedomujú?"

„Možno áno, ale vládcovia to nejako výnimočne neriešia. Pre nich je prirodzené, že sila vzrastie. Možno tvrdia, že nás majú preklepnutých, no stavím sa, že nemajú ani poňatia o tom, akú silu má Kynsley."

Na chvíľu sa odmlčí. „Je to moja sestra. Počas tretej fázy som jej venoval dosť pozornosti. Jej bodka menila farbu podľa toho, akú silu používala. Beztak sme vedeli, že má červenú, oranžovú, čiernu, fialovú a dokonca aj striebornú dušu. Pričom strieborná je najmocnejšia a najnevyspytateľnejšia zo všetkých. Je to samotná energia mágie. Je schopná všeličoho. No a hoci som jej to nepovedal, počas tretej fázy sa objavili aj dve ďalšie farby. Modrá a zelená."

„Zodpovednosť a živá príroda," doplním. „Akú má moc?"

„Modrá je zrejme jej liečiteľská schopnosť. Pomocou zelenej sa orientovala. Zdá sa mi, že s tou časťou duše je dosť v rozkole, vždy jej preskakovala, akoby ju ani poriadne nemala. Nevie ju cielene využívať."

„Sedem farieb," vypísknem. „Pričom doteraz nikto nemal ani len dve."

„Možno aj viac," vzdychne si Daryl. „Len ostatné sú ešte slabšie zastúpené a tie nevyužíva už ani jej podvedomie. Mňa by to už ani neprekvapovalo."

Musím pripustiť, žeby to nešokovalo už ani mňa. „Takže," nadviažem, „si jej namiesto pravdy povedal, že chceš to miesto pre seba a ona ti ho má prenechať?"

„Vlastne si to vydedukovala sama," nadhodí. „Ale v podstate hej. Pravdu jej povedať nemôžem."

„Prečo nie?" Jasné, dôvodov je milión, no možno by to prijala lepšie.

„Ako som už vravel, poznám ju. Prišlo by jej to hlúpe. A ja nie som si istý, či nešlo fakt o sen. Ale nechcem riskovať."

Po chvíli dodá: „To kúzlo je tak mocné, že ak by sa jej podarilo, roztrhalo by ju tu na kusy. Nemala by šancu prežiť to, nech je už akokoľvek silná."

Helou!
Momentálne to vyzerá tak, že už v sobotu sa dozviete, kto je Syn Zla... netvrdím, že tým všetko pochopíte, ale asi sa niekoľko vecí vyjasní :D
V každom prípade, som veľmi zvedavá, čo na to poviete :D Ak všetko pôjde ako má, knihu dokončíme už na budúci týždeň!