KD: Bojovník budúcnosti ✔

XLVIII. Videohra naživo

Coral si ma so záujmom premeria. „Si si istá, že si v poriadku?" spýta sa.

Presne viem, na čo naráža. Kráčame už dlho, čo znamená asi toľko, že vyše dňa som neustále na nohách, pričom som používala aj mágiu, ktorá ma vyčerpala, už hodiny som nepila a na jedlo myslieť tiež nemôžem. Navyše sa tá rana na mojej hlave znova otvorila a tenký pramienok krvi steká pozdĺž mojej chrbtice. Ale už nemám silu zaplátať si tú dieru.

„Nie," priznám. „Ale musíme sa stadiaľto dostať, lebo lepšie to nebude."

Kroky mám knísavé, pohyb trhaný a hlas slabý. No napriek tomu pridám a Coral ma s hlbokým nádychom nasleduje.

„Počkaj," zastaví ma po niekoľkých metroch a ja sa k nej otočím práve včas na to, aby som videl, ako si odtrhne kus - z aj tak dokmásaného - trička. „Aspoň ti to nejako obviažem."

S nadvihnutým obočím sledujem, ako ku mne pristúpi, prejde okolo mňa a už môžem len cítiť, ako látku opatrne priloží na ranu a prstami pritlačí. Hladko mi odhrnie vlasy a zastrčí ich poza moje uši, aby kúsok trička vedela obmotať okolo mojej hlavy. Nakoniec sa zase vráti predo mňa a uviaže uzol na mojom čele.

„Nevyzerá to práve svetoborne," zamrmle po chvíli nespokojne, „ale aspoň to zastaví krvácanie."

Prikývnem. „Ďakujem."

Mávne nad tým rukou. „Ja som ti len obetovala kúsok trička, ty si mi zachránila život. Myslím, že to je to najmenej."

„Nerobila som to preto, aby si mi ostala dlžná, alebo čo," podotknem, keď znova pridáme do kroku. Pod našimi nohami škrípe piesok a praskajú konáriky. Inak je všade naokolo nekonečné ticho.

„No a čo?" spýta sa Coral razom do ticha. Moja poznámka sa dávno rozplynula v jemnom vetríku a jej hlas je ako hrom, ozývajúci sa do tichej noci. „Ak sa nemýlim, väčšina Krotiteľov ťa chce zabiť. Výnimočne tu môže byť aj niekto, kto ti pomôže, nie?"

Touché, mám chuť zakričať. Keby len vedela akú veľkú pravdu má. Skutočne by sa mi zišlo ešte zopár kamarátov, ktorým môžem veriť. Ale ako, keď na mňa môžu kedykoľvek vytasiť zbraň? Neviem, komu môžem veriť. A jeden zlý krok ma môže stáť život. A možno nie len mňa.

Vari už po stý raz sa mi v mysli vybaví pohľad Scotta, keď som sa mu definitívne vyšmykla spomedzi prstov. Ešte aj vtedy jeho oči prekrýval sneh z hôr. Netuším, čo to malo byť. A mám pocit, že by mi to nevedel povedať ani sám Scott.

•••••

Mám pocit, že odpadnem, že sa zrútim na zem a viac nevstanem. Možno je to dehydratáciou, alebo tým, že som svoju silu používala niekde, kde používaná byť nechce. Ale prečo?

Coral akoby vyčítala moju nevyslovenú otázku. „Poznáš Bermudský trojuholník, že?"

„Samozrejme." Kto by o ňom nepočul? Imaginárny trojuholník v Atlantiku, ktorého cípy tvorí Miami na Floride, Bermuda a San Juan v Puerto Ricu. Známe pohrebisko lodí aj lietadiel, ktoré sa stratili.

„Tajomstvo Bermudského trojuholníku spočíva v tom, že tam nefunguje mágia. Je to jedna z mála častí sveta, kde sa mágia nedokáže dostať. Preto sa tam dejú záhadné zmiznutia. Ak sa niečo deje, mágiou sa nedá zasiahnuť, aby sa zabránilo katastrofe. Nebyť Krotiteľov, na Zemi by bolo oveľa viac nehôd, no vďaka mágii im občas vieme zabrániť. No v Bermudskom trojuholníku mágia nie je, čo znamená asi toľko, že ak dôjde ku katastrofe, nedá sa zvrátiť. Po celej zemeguli existujú podobné miesta a tie sú práve známe miznutím osôb, alebo podobne."