KD: Bojovník budúcnosti ✔

X. Moja duša je schizofrenik

Lenore ma zatiahne pomedzi tiene stromov a postaví ma medzi seba a obrovskú čiernu vlčicu. Jej trup mi siaha k pásu a hlava ju robí ešte vyššou.

„Už sa to niekedy stalo?" spýta sa pološeptom, akoby nás mohli počuť i stromy.

Mlčky pokrútim hlavou. „Nie," vydýchnem nakoniec. „Nikdy."

Lenore si hryzne do pery a pozrie sa na vlka, no vyhne sa pohľadu do jej mrazivých, modrých očí. „Fajn, toto musíme s niekým prebrať. Určite to nesmieš zamlčať. Jasné?"

„Ale... s kým by si to chcela prebrať?"

Mykne plecami. „Neviem. Ale zjavne nemala v pláne ukázať svoju vlčiu podobu, prinútili ju k tomu len okolnosti."

Pri myšlienke na hnedého vlka, ktorý by ma bol roztrhal rovno pred hlavou budovou, ma strasie. „Čo bolo to stvorenie zač?"

„Reell," vydýchne Lenore. „No nechápem ako ťa mohol napadnúť. Už som ho párkrát videla v lese, Jack mrmlal čosi o tom, že má temnú auru, ale silnú. Reell však nemôže napadnúť Krotiteľa. To sa nestalo... hádam ešte nikdy."

Týmito slovami ma práve neupokojí. „Prečo by ma napadol? Nikdy som ho tu nevidela."

„On teba zjavne hej," zamračí sa Lenore. „Nepáči sa mi to. A ani to ako zareagovala Andre. Reellovia by sa nemali meniť. Musíš zistiť, čo to znamená."

„Ja?"

„Ide predsa o tvoj krk, nie?" nadvihne obočie. „Pozri, si fakt fajn baba, bola by ťa škoda, ale Jack na to dosť doplatil. Nechcem v žiadnom prípade skončiť podobne. Poradím ti, nasmerujem ťa. Ale nepôjdem s tebou."

„Počkaj... kam by som mala ísť?"

„Za Veliteľkou svorky. Aby ti vysvetlila správanie vlkov."

„Myslíš Elbu?"

Lenore prikývne. „Nájdeš ju niekde v strede Ostrova. V jaskyni. Bude okolo veľká svorka vlkov a ja ti neviem zaručiť, že tam nebude aj ten, ktorý ťa napadol."

Andre zavrčí. Na jej bielych zuboch sa leskne krv. „Ale..." Akosi nenájdem vhodné slová. Čo chcem vlastne povedať? „Nikam nejdem, ešte ma v polovice cesty zožerie neznámy vlk?" Alebo radšej: „Poď so mnou! Sama sa bojím!"? Obe možnosti sú smiešne trápne. Ako sa chcem stať Krotiteľkou, ak si neviem poradiť s obyčajným vlkom? Hlavne ak mám pri sebe ďalšieho, pred ktorým má ten druhý očividne rešpekt?

„Fajn," vydýchnem. „A čo s ňou mám robiť?"

„Povedz čo sa stalo. A nevynechaj detaily. Ako sa tí dvaja k sebe správali. Mám pocit, že z oboch strán tam bolo niečo, čoby tam byť nemalo."

„Na čo myslíš?"

„Ten druhý ušiel. Priam sa Andre uklonil. Nehovoriac o tom, že ťa napadol – pred zrakmi niekoľkých Krotiteľov – pričom na Ostrove platí pravidlo, že nech je Reell akékoľvek zviera, musí sa správať mierne. A Andre... zložila ho ako nič. Prinútila ho odísť. Vlci to nerobia."

„A ani nemenia podobu," podotknem.

Lenore prikývne. „A takých Reelloch som počula len báje. Ak sa to medzi Krotiteľmi rozšíri, nedopadne to dobre."

„Už sa to zrejme aj šíri."

„Pochybujem. Nebolo vidieť, že Andre sa premenila na vlka. Ona najskôr zašla za tvoje nohy, až potom vyskočila. Urobila to naozaj prezieravo."