KD: Bojovník budúcnosti ✔

XLV. Starí manželia

Malú fialovú disketku s vyjúcim vlkom si pretočím medzi prstami a hodím ju Zoyi. „Takže Scott skoro zomrel pre toto," podotknem s prižmúrenými očami. Je to taká hlúposť. Riskovať naše životy kvôli týmto necenným kruhom, ktoré o nás majú niečo hovoriť.

„Nie len pre toto," ohradí sa Scott. „Ale aj pre útočisko, ktoré nás v tom najhoršom ochráni. Získať prvý symbol je najdôležitejšie zo všetkého. Je to základ. Dalo by sa povedať, že je to prvý povinný level a potom sa môžeme pobrať kamkoľvek a ísť akýmkoľvek smerom."

„To je síce pekné, ale nič to nemení na tom, že riskujeme životy kvôli obyčajným kruhom s nejakým symbolom."

„Riskujeme svoje životy pre tvoju a Zoyinu budúcnosť," odsekne Scott.

„Hej, pokoj!" Zoya mi položí ruku na plece a rázne pokrúti hlavou. „Nemusíte sa navzájom roztrhať."

Ale najradšej by som mu vlepila za tú ľahostajnosť voči vlastnému premenlivému Reellovi, ktorý sa, len tak mimochodom, zase premenil na pokojného kocúra, ktorý sa každému šúcha o nohy.

„Správate sa ako starí manželia," podporí Zoyu Castor.

„Ale ty buď ticho," stopnem ho. „Namiesto toho, aby si sa miešal do nás, radšej už pobozkaj Zoyu, alebo ako ti srdce ráči, lebo sa obaja roztápate ako maslo na panvici."

Presne ako predpokladám, tvár oboch zaleje rumenec a odvrátia pohľad. „Amen," vzdychne Scott.

„Na tvojom mieste by som tiež mlčal," zamračí sa Castor, hoci líca má stále červené. „Ak by si si nevšimol, my sme len krotili Kynsley, aby ťa neroztrhala."

Scott si odfrkne. „S Kyn si poradím sám."

Pár centimetrov. Stačí pár centimetrov a zlomím mu nos. Už otváram ústa, aby som mu niečo odsekla, ale preruší ma Zoya: „Všetci sa upokojte, lebo v noci vás zo stromu zhodí neznáma víchrica."

Keď nikto neodpovie, Zoya zamáva rukami. „Fajn. Teraz vymyslime ako ďalej, lebo ak po sebe budeme štekať, nebude to fungovať."

Preletí po nás pohľadom. „A tichá domácnosť tiež nie je riešenie."

„Toto celé je maximálne hlúpe," zašomrem. „Veď už povedzte, že aj vám vadí, že nám nedal o Aminovi vedieť!"

Scott to vtedy vidieť nemohol, bol príliš zaneprázdnený umieraním, ale ja si jasne spomínam na to, že Zoya ani Castor neboli spokojní s tým, že nám takýto malý fakt zatajil. Ale obaja sa asi boja krvilačného hnedého vlka viac, než aby protestovali.

„Nečakal som, že sa Amin premení," bráni sa Scott. „Nezvykne to robiť, hlavne nie medzi ľuďmi. Tretiu fázu nemal vôbec ovplyvniť."

Nervózne si vojdem rukou do vlasov. Za tých pár hodín vo mne niečo ruplo. Postavím sa z platformy a odídem na opačný koniec stromu. Toto celé je hlúposť. Niečo nie je tak ako má byť.

•••••

Sveter si obviažem okolo pása a prekročím čudesný kvet s veľkými ružovými lupeňmi. Keď sme sa vydali z útočiska, ktoré Zoya začala spontánne volať Hniezdočko, obloha bola pod mrakom a fučalo tak, až Castor prehodil, či sa Zoya snaží vyradiť nás z hry. No odvtedy vyšlo slnko a vzduch zhorkol a oťažel.

„Čo vlastne hľadáme?" spýtam sa, hoci sama neviem, komu tú otázku adresujem.

Keď niekoľko ťaživých sekúnd nikto neodpovie, Scott vyhlási: „Problémy."

„Tak to bude ľahké ako facka," podotknem. „Tie sa nám lepia na päty vždy až prehnane nadšene." Scott predo mnou len prikývne, ale všimnem si jeho líca, ktorými šklbe úsmev. Istým spôsobom ma to upokojí a aspoň troška povolí uzol v mojom hrudníku.

Scott sa náhle stočí na päte a zadíva sa mi do očí. Potom však svoj pohľad prenesie kamsi ďalej. „Ak k niečomu dôjde musíte si pamätať, že vaša skupina je dôležitá a navzájom si pomáhame. No ak je situácia skutočne zlá, tak každý zachraňuje vlastný krk."

„S týmto návrhom nie som stotožnená," podotknem.

„Ale ono to tak funguje," mykne Scott plecami. „Videli ste ako sa zachovali ostatní, keď Gill napadol vlk? Nepostavili sa mu na odpor, hoci štyria by jedného vlka, podľa mňa, hravo premohli."

„Všimla som si to," prikývnem. „A nebyť našej milosrdnosti, Gill je už mŕtva."

„Každý milosrdný nebude," zamrmle Scott. „A ani Ostrov nie. Budeme stáť pri sebe. No len pokiaľ bude logická možnosť, že si pomôžeme."

„Vôbec sa mi..." začnem, ale moje slová prejdú v zúfalý výkrik, keď sa zem pod mojimi nohami proste stratí. Moje zápästie okamžite schmatne teplá dlaň, no moje nohy sa už hompáľajú vysoko vo vzduchu.

Sklopím pohľad, ale to by som robiť nemala. Podo mnou sú len hnedé skaly, trčiace zo vzdialenej zeme ako ostne nejakej obludy.

„Nemykaj sa!" doľahne ku mne Scottov hlas, hoci som pod úrovňou zeme a vidím len jeho ruku, pretŕčajúcu cez okraj ako pevne drží tú moju. „Vytiahnem ťa!"

„Castor a Zoya?" spísknem.

„Na druhej strane! Fakt sa nemykaj!"

Lenže tie slová mi hovorí nadarmo, voči vetru, ktorý ma hádže zo stranu na stranu a udiera o stenu zeminy, som bezmocná. „To vietor!"

„Zoya, urob s tým niečo," požiada ju Scott.

Vietor neutíchne. „Nejde... nefunguje to!" začujem jej trhaný, zúfalý hlas. Scottova ruka sa šmykne a jeho prsty už nezvierajú moju ruku tak pevne.

Hore prebehne rýchla výmena názorov, no veľa z toho nezachytím. Až na to, že Scott sa ku mne načiahne aj druhou rukou a chytí ma zase o čosi pevnejšie. Voľnou rukou sa posnažím zachytiť sa o stenu hliny predo mnou, ale vietor mnou kolíše natoľko, že si jedine oškriem ruku o ostrý kameň, trčiaci zo steny, ktorá bola kedysi podstavou Ostrova.

Ak už iné nie, aspoň som mala pravdu. Problémy si nás nájdu bez ohľadu na to, či ich práve hľadáme, alebo nie.

„Doriti, dopekla!" zavrčí Scott nado mnou a pozdĺž celej ruky zacítim jemné šteklenie. Matne si všimnem, že po mne lezú lúče svetla a prebíjajú sa až k mojej hrudi, ale tam stále miznú. „Niečo mi bráni v použití lúčov!"

Chcem naňho skríknuť, aby ma vytiahol, ale ak by toho bol schopný, zrejme by to už urobil. Neviditeľná sila ma potiahne nižšie a Scott ma drží tak pevne, že ho skoro stiahnem zo sebou. Uvidím ešte jeho tvár, ktorou preletí tieň zúfalstva a pokúsim sa použiť svoju silu na to, aby som sa vytiahla. Pomocou tieňov, krídel, hocičoho. No namiesto toho mi pohľad zakryje obraz bielej krajiny, pokrytej snehom, v ktorej sa črtá drevená chalúpka a obloha je pokrytá miliónmi žiariacich hviezd.

V tom ma Scott pustí a jediné, čo stihnem pred vlastným výkrikom zaregistrovať, sú jeho rozšírené zreničky.