KD: Bojovník budúcnosti ✔

XV. Analýza mojej pokazenej duše

„Takže... neviem nič," uzavriem to a pohladím Cupa medzi uškami. Malý vlk mi pred hodinou zachrápal na kolenách ako zabitý.

Zoya si ťažko povzdychne a slabý vánok jej prefúkne pramienky vlasov: „Teraz už netuším ako ďalej."

„Aspoň sme to skúsili," myknem plecom, na čo sa Cup zamrví.

„Možno by sme na to mali ísť z inej strany," navrhne. „Predpokladajme, že mám pravdu a vniklo do tvojej duše viac farieb. Minimálne fialová tam je, to Chloe videla. Čo ďalej?"

„Povedala by som, že čierna. Tie tiene, ak si pamätáš." Sprostá pripomienka, jasné, že si pamätá.

„Možno aj zelená. Stelesnenie s Reellom."

„Alebo..." napadne mi ešte jedna myšlienka, hoci nepracuje so Zoyinou teóriou. „Možno je to len fialová. Predsa, je to farba nevyspytateľnosti, tajomstiev, záhady. Čo ak ide len o to, že keď sa duchovia zbláznili, tak sa to celé zmixovalo a prejavilo sa to nejako takto?"

Zoyu moja teória nijako neohúri. „Vyvrátiť ti to neviem," prizná nakoniec. „Hoci mi to príde dosť pritiahnuté za vlasy."

„Zoya, podľa mňa toto celé vlasy už ani nemá."

Čiernovláska sa nad tým zaškerí a prevráti očami. „Myslím to vážne."

„Veď aj ja. No vráťme sa k tvojej teórii."

„Fajn. Takže, poznáme dvanásť farieb duší. V tebe je maximálne jedenásť. Ktorú môžeme hneď vylúčiť?"

„Kebyže to viem, neriešime to."

„Nemohla by si to brať vážne, Kyn?"

„Veď to beriem natoľko vážne ako sa to len dá. Ja nemôžem za to, že celá situáciu má asi takú logiku ako biele vlasy Castora!"

Zoya sa rozosmeje tak nahlas, až prebudí Cupa, ktorý sa na nás zmätene pozrie. „Ty... si strašná," vydýchne cez smiech.

„Dobre, sústreďme sa. Poznáme bielu, modrú, fialovú, červenú, čiernu, oranžovú, zelenú, hnedú, ružovú...aa, zasekla som sa." Zoya sa na mňa pobavene pozrie.

Hodím po nej vankúš, no ten prúdom vzduchu ľahko odchýli. „Si strašne rozhádzaná. Ešte je strieborná, zlatá a žltá."

„Ďakujem," vyplazím jej jazyk. „Takže biela."

„Spravodlivosť, čistota, pokoj, niečo úplne nevinné." Pochybovačne sa na mňa zahľadí. „Pochybujem."

„Hej!"

„Veď vravím len pravdu," zasmeje sa. „Pokoj. No ani tak mi to nepríde pravdepodobné."

„V skutočnosti ani mne," poznamenám s úškrnom.

„Modrá," nadviaže.

„Zodpovednosť. A ešte niečo?"

Vystrúha čudnú grimasu a pokrčí plecami. „Neviem. A si zodpovedná?"

„Tak, Darylovho Reella som umývala pravidelne."

Zoya si odfrkne. „Fajn, dajme tomu, že je to možné."

„Fialová je istá," pokračujem. „Čo červená?"

„Bojovnosť, krv, sila, agresivita, smrť, život."

„Aj sloboda," dodám.

„Podľa mňa to môže byť. Si dosť slobodomyseľná. A povedala by som, že aj bojovná."