KD: Bojovník budúcnosti ✔

XLIII. Alergia na dážď a spoločenská koza

Zero

Po polhodine začne pršať. Hope začne prskať, Ris v myšlienkach nadávať a Sicília je jediná, kto sa vôbec nesťažuje, len si užíva chladné dotyky kvapiek, kĺžucich sa nadol po listoch.

„Neznášam dážď," posťažuje sa Hope. Pri niekom, kto ovláda element ohňa to nie je nič čudné, ale napriek tomu ma to rozosmeje. Kiežby som vedel prečo. „Nesmej sa," napomenie ma Hope.

„Prepáč," usmejem sa a periférne zbadám ako Ris pretočí očami.

„Čože máš takú dobrú náladu?" ozve sa mi v mysli jej hlas.

„Vieš, že ani neviem?" spýtam sa a otočím sa k nej. Mal by som byť jedno veľké klbko nervov. Jednak kvôli tomu, že som sa do tretej fázy vôbec zaplietol, a potom preto, že ešte stále neviem, či to kúzlo so šalviou funguje. Mám pri sebe päť vysušených stoniek aj s kvetmi, ale nenabral som odvahu skúsiť si to. Nechcem mať na svedomí nijakého svojho kamaráta a ak tak, v tretej fáze sa nám to aspoň raz môže zísť a môžem dúfať, že až vyhrám nad nepriateľom, moji ma nejako odzbroja.

Môj meč a aj nože zatiaľ nosí Ris, keďže Hope ani Sicília nemajú ani tušenia o tom, že majú na krku prekliateho bývalého nájomného vraha. Asi by bolo múdrejšie, ak by som im to povedal, ale ani tak by nemali na výber. Starší Krotitelia sa akosi minuli.

Počas posledného týždňa pred treťou fázou sa vyparilo najmenej desať Krotiteľov rovno spred nosa svojich kamarátov. Nikto presne nevie čo to má znamenať, ale Jacoby bol medzi vyparenými. Na základe toho sa do nášho tímu dostala aj jeho koza Destiny, ktorú mimoriadne zničilo zmiznutie jeho majiteľa. Tá koza je spoločenskejšia než by som si bol pomyslel.

„Má vôbec niekto predstavu... pšik... kam ideme, alebo len blúdime?" spýta sa Hope. „Pšik!" kýchne zas.

„Podľa mňa len blúdime," myknem plecami. „Ale iné sa tu veľmi ani nedá. Máš alergiu na dážď, alebo ako?"

„Skôr... pšik!" otrávene si vzdychne. „Skôr na všetko ostatné, čo sa takto dostáva do vzduchu. Pšik!"

Sicília si prehrabne sivasté vlasy, ktoré z časti premočil dážď. „Podľa mňa ideme správne. Reellovia sa na Ostrove vyznajú." Rukou ukáže na Destiny, ktorá si vykračuje pred nami a na jej chrbte si vylihuje čajka Sicílie aj jastrab Hope.

„Len Reellovia by nikoho nemali viesť priamo. Ale možno pomáha, že Destiny nie je Reell ani jedného z nás," podotkne Ris.

„Možno," súhlasí Hope a rukami si zakryje nos, aby zabránila ďalšiemu návalu kýchania.

Destiny skočí do mláčky a ofŕka tak svoju slabohnedú srsť. Jastrab Hebog vyplašene zamáva veľkými krídlami, ale ostane sedieť.

V tom zahrmí. „Bola by som sa schopná pšik! Staviť, že táto búrka je len nad nami," posťažuje sa Hope. Ak by sme neboli na Ostrove, bolo by jej obvinenie úplne iracionálne, no teraz by som dal krk na to, že je to skutočne tak. Celá búrka je len malým mráčikom, ktorý putuje nad našimi hlavami a robí si z nás dobrý deň.

„Mali by sme ten úkryt nájsť čo najskôr," podotkne Ris. „Nechcem byť uprostred ničoho keď sa tá búrka skutočne preberie."

Akoby jej obloha dávala za pravdu, zahrmí bližšie. „Súhlasím," zašomre Hope a nástojčivo si kýchne, červené vlasy jej schytí vietor.

•••••

„Tam." Ukážem na malú jaskyňu. Na jej boku sa úplne jasne črtá vyrytý letiaci vták – jedna časť znamenia naše skupiny. Pozadie je hnedé, keďže až dve z našej skupiny majú farbu duše hnedú a ovládajú tak jeden element. Tieto znaky budeme hľadať pokiaľ sa tretia fáza neskončí. Alebo nezomrieme.

Platí pravidlo, že každý vidí len vlastný znak a iného nie. Zabráni sa tak tomu, aby sme si ich navzájom kradli, alebo aby sme si všimli úkryt inej skupiny a napadli ich v spánku. Okrem toho, úkryt by mal mať aj nejaké chrániace čaro, aby sme boli aspoň na jednom mieste chránení. Hoci sa môže stať, že sa samotný úkryt z jednej noci na druhý premení.

Keď som svoju tretiu fázu prekonával ja, Ostrov ma určil do dvojice s Darylom a mojim ochrancom bol Salmon, pričom Darylov istá staršia Krotiteľka, ktorá v tretej fáze aj zahynula. Volala sa Palma a bola bojivníčka ako sa patrí, svojho zverenca bránila do posledného dychu. Ale keď Ostrov vyslal do ohňa celú tlupu levov, nedalo sa nič robiť.

V tom roku sa Ostrov tiež postaral o poriadne divadlo. Vypukali ohne, búrky lámali stromy a blesky spôsobovali ďalšie požiare. Medzi ohňom behali zvieratá, ktoré vytvorila mágia, boli odolné voči ohňu, nie ako my. Stávalo sa to do týždňa minimálne raz. Medzitým sa Ostrov ozlomkrky menil, z hôr sa stávali pláne, z dažďového pralesa púšť, následne prišla povodeň a našou jedinou záchranou bola moja chabá mágia, ktorá okolo nás vytvorila ochrannú guľu a dostali sme sa s vlnami na úplne iné miesto. Naše útočisko sme spätne hľadali ďalší týždeň.

„Sentimentalita ti práve teraz nepomôže," ohlási sa v mojej hlave Ris a zloží sa na jednu z tenkých matracov z lístia a lián. „Nemysli si, že len tvoja tretia fáza bola krutá."

Neodpoviem, len sa tiež zložím na jednu podstielku. Jaskyňa je maličká a kruhová, postele sú uložené za sebou, po obvode stien. Ja rad začínam a moje nohy budú pri nohách Hope, pričom jej hlava sa bude stretávať s hlavou Sicílie a rad zakončuje hlava Ris. je to ako nejaká čudná, ľudská húsenica.

V strede jaskyne je malá skrinka a dokonca aj stolík. Postavím sa z miesta a začnem sa prehrabávať v skrinke. Štyri čutory na vodu, nejaké malé zásoby konzerv a iných potravín. V šuplíkoch je nejaké náhradné oblečenie čiernej farby so znakom nášho tímu – siluety letiaceho vtáka na hnedom pozadí. A medzi nimi nájdem aj malý kruhový disk, ktorý sa dá schovať dlani s rovnakým symbolom.

„Myslím, že máme prvú disketku," zvolám do jaskyne a môj hlas odrazia kamenné steny.

„Fakt?" spýta sa Hope nadšene. Zdá sa, že aj prskanie ju v jaskyni prešlo.

„Hej, vždy sa prvá nachádza na našom stanovišti." Podám jej malý plát hnedého kruhu.

„A čo s tým?" spýta sa Sicília, s prekríženými nohami.

„Nič, budeme ich zbierať sem. Tu budeme mať istotu, že nám ich nikto neukradne, alebo ich nepostrácame."

Hope našpúli pery. „Nie je to odveci. Ale ako nájdeme ďalšie?"

„Budeme ich hľadať," odpoviem.

„Alebo si úlohy k im prislúchajúce nájdu nás," žmurkne Ris a založí si ruky na hrudi. „Mali by sme si pospať. Mám pocit, že už aj zajtrajšok bude oriešok."

Disketu vrátime späť na miesto a každý si sadne na svoju posteľ. Vôbec ma neláka spať. Ale možno mám naposledy možnosť poriadne sa vyspať, než sa to celé rozbehne. Položím havu na tvrdú podstielku a privriem oči. Ani si nevšimnem kedy si ku mne ľahne Destiny a pritúli ku mne svoje kozovité telo.