KD: Bojovník budúcnosti ✔

XLIX. Vražedný vietor

Zero

„Neznášam tretiu fázu," posťažujem sa a odhrniem si z čela spálené končeky vlasov.

Lesný požiar by bol ešte v pohode, mal som s ním česť už aj počas mojej tretej fázy a dá sa prežiť pomerne jednoducho. Ešte aj v tom čase sa mi podarilo vytvoriť natoľko pevnú bariéru, aby nás neošľahali plamene. Avšak!

Ostrov nás zabudol varovať, že sa pohrá s vlastnou štruktúrou a mágiu vypne ako lusknutím prsta. A mohol sa začať útek pred najničivejším živlom zo všetkých, ktorému na chuť razom nevedela prísť ani Hope, ktorá ho pôvodne ovláda. Keď sme konečne našli rieku, vďačne sme sa do nej vrhli už s tlejúcim oblečením.

„Nie je to fér," posťažuje sa Hope. „Postavili ma voči vlastnému živlu. Vlastnej sile."

Ustrniem uprostred kroku. „Zopakuj to," požiadam ju a ona prekvapene zastane tri kroky predo mnou. Rovnako ako Sicília, Ris a Destiny – kozí taxík na Reellov.

„Vlastnej sile?" nechápe Hope.

„Jasné, o to ide!" skríknem a na tvári Ris sa mihne pochopenie až si prečíta moje myšlienky. „Každá jedna prekážka v tretej fáze má čosi preveriť. Veľakrát si človek ani neuvedomí, že Ostrovu tak vlastne zodpovedá otázku o tom, aký je. Nie len čo sa sily týka, ale aj charakteru. A táto skúška je presne o tom. Postaviť sa vlastnej sile."

„Má pravdu," prisvedčí Ris.

„Ale prečo je to dôležité?" nechápe Sicília.

„Disketka so symbolom sa ešte neobjavila," objasním. „To znamená cirka toľko, že toto ešte neskončilo a čaká nás ešte minimálne jedna výzva, ktorá bude obsahovať silu niekoho z nás. Akosi si neviem predstaviť, akoby využili moju alebo Risinu silu. To teda znamená..."

Ako na povel sa zdvihne vietor a rozstrapatí naše obhorené vlasy. „Obráti sa proti nám vietor," vydýchne Sicília s hrôzou v očiach. „To nás bude naháňať tornádo, alebo čo?" zaprská, očividne nespokojná s vývojom situácie.

„Vôbec by som tú možnosť nevylúčila," nadhodí Ris.

„Robíte si žarty," zavzdychá Hope. Jej jastrab Hebog vystrašene zamáva krídlami, zletí z chrbta Destiny a pristane na vystretej ruke Hope.

Vietor zosilnie. „Aby to čert zobral," zašomre Sicília a pokúsi sa ovládnuť vzdušné prúdy. Ako na protest vietor zoberie tenký konár a tresne ju po líci, ktorý okamžite sčervenie. Sicília spustí ruky a chytí sa za líce, kde ju preplieskal konár. „Čo budeme robiť?" spýta sa a rozhodí rukami.

„Utekať?" navrhne Hope.

„Vieš, znie to celkom dobre," uznám.

Sicília na nás vrhne skeptický pohľad. „A kamže by ste chceli utekať pred vzduchom?"

„Vzduchoprázdno, jednoznačne," podotkne Ris v našich hlavách.

„Ani som netušil, že máš zmysel pre humor," nadhodím, ale druhá časť mojich slov zanikne vo svišťaní vetra.

„Máte lepší nápad?" prekričí Hope agonické kvílenie vetra. „Lebo ešte som nepočula o tom, žeby boli proti vetru dobré nože či dýky."

„Zero?" otočí sa ku mne Ris.

Chvíľu mi trvá kým pochopím na čo naráža. Vystriem pred seba ruky v márnej snahe nahmatať ten most s vlastnou dušou. Na jej mieste sú len prúdiace vlny rozbúrenej rieky, ktorá strhla to spojenie medzi mnou a mojou silou. Je to presne ako pri tom ohni – jedno veľké nič na mieste, kde kedysi bývalo všetko.