VII. Vitajte! Ale pozor na smrteľné nástrahy

1K 127 114
                                    

Hlavná budova Ostrova vyzerá ako obrovská chata nie len zvonka, ale i zvnútra. Strop podopierajú drevené trámy, steny sú obkladané doskami a podlaha je zo starých, drevených parkiet.

Vstupnú halu tvorí pár sedadiel a obrovský krb z pálených tehál. Zo stropu visí kovaný luster, ktorý vrhá čudesné tiene na steny. V jedálni sa to hemží Krotiteľmi, ktorí behajú od hojne naložených švédskych stolov k tým jedálenským. Steny tu zdobia kvety najrôznejších farieb, v rohoch sú vysoké palmy, ktoré sa klenú až k stropu a ich listy sú ovešané svetelnými reťazami, ktoré hýria do všetkých farieb. Z akéhosi neurčitého miesta sa celou miestnosťou šíri jemná hudba, ktorá je zreteľná aj napriek rámusu.

Oproti jedálni je ďalšia izba, kde si vylihujú zvieratá všetkých farieb, druhu a ktovie čoho ešte. Majú tam skutočne maximálne pohodlie a ako vidím aj rôznorodé žrádlo.

Malý Cup, s Andre na chrbte, okamžite vcupitá do miniatúrnej a zároveň najčudnejšej ZOO na svete. Zoya mi kývne, aby som s ňou podišla k prázdnemu stolu, blízko steny, no ja najskôr pohľadom preletím dav.

Po mojom bratovi a Camile niet ani stopy, no radšej nie som zvedavá na to, k akým činnostiam sa odhodlali. A hoci na nich nenatrafím, celkom jasne si všimnem, že už s pohárom na podnose pobehuje Castor a roznáša veci pomedzi stoly.

Sadnem si vedľa Zoye, ktorá sa vzápätí postaví, s pohľadom na stoloch a vyhlási: „Drž nám miesto, donesiem jedlo."

Kým sa ona prehrabuje pomedzi tony jedál, pri stole sa zjaví Castor a úškrnom si sadne oproti mne. „Tak čo, slečna? Aké sú prvé dojmy?"

„Zmätené. A šialené," zasmejem sa. „Ale dvíhaj zadok a rob si svoju prácu."

Nenávistne po mne zazrie a odíde, krútiac svojim pozadím. „Jeho som tu ešte nevidela," prehodí Zoya, ktorá si sadne späť k stolu a posunie predo mňa veľký tanier všetkého možného. „Netušila som, čo máš rada, tak som brala zo všetkých druhov."

„Ďakujem. A ani ho si tu nemohla vidieť, prišiel dnes spolu so mnou."

„Tvoj brat?"

Pokrútim hlavou. „Kamarát od detstva. Brata mám kdesi strateného s jeho... manželkou." Nie, to slovo mi ešte stále nejde na pery.

Zoya sa chystá prehovoriť, no preruší ju náhle ticho v miestnosti. Pohľadom nasledujem ostatných Krotiteľov, ako sa otáčajú k dverám, ktoré vedú z haly, no akosi ani tak nepochopím, prečo všetci tak hľadia na môjho brata a Camilu.

„To je Daryl Tammer," šepne Zoya až úctivo.

„No a?"

„Je to najsilnejší Krotiteľ. Pred troma rokmi vyhral Ostrovný šampionát a získal jeden z najmocnejších predmetov."

Neveriaco si premeriam vlastného brata. Koľko mi toho vlastne zatajil? Aj spolu s rodičmi? Pri hrudi ma bodne osteň zlosti, ale prehltnem všetku horkosť, keď jeho pohľad spočinie na mne a usmeje sa.

Nech je to s jeho životom tu akokoľvek, je to môj brat. A to taký, ktorý je pre mňa ochotný obetovať aj týždeň so svojou manželkou. A zrejme aj omnoho viac.

Pozrie sa na Camilu a zdá sa, že ona pochopí aj bez slov. Nakoniec práve ona vykročí k nášmu stolu ako prvá a sadne si na jednu z voľných stoličiek, kým sa Daryl posadí vedľa nej.

„Ahoj, Zoya," pozdraví ju Camila. „Nevadí, že sme si prisadli?"

Tá len nemo pokrúti hlavou a ja prevrátim očami. „Takže takto?" nadvihnem obočie na Daryla. „Ty mi ani nepovieš, že sa tu na teba pozerajú ako tela na nové vráta?"

KD: Bojovník budúcnosti ✔Where stories live. Discover now