IX. Ako niekoho uväzniť do stromu

985 130 109
                                    

Lenore si prehrabne vlasy a kývne mi, aby som si sadla na veľké poleno. Za noc sa vzhľad Ostrova príliš nezmenil, no teplota klesla o dobrých päť stupňov, les sa preriedil a vzduch zvlhol.

Starý, vyvrátený kmeň pokrýva hnedastý mach, ktorý najskôr Andre preskúma zobákom. Až potom mi dovolí sadnúť si. Jack sa na starostlivosti mojej vrany zasmeje a hodí do vzduchu šišku z niektorého stromu.

„Takže," začne Lenore a popuká hánkami. „Môžeš byť pokojná, nie si prvá, kto nevie na istotu, akú farbu duše má. Už sa to párkrát stalo, keď sa duchovia zjavili v zlej situácii, alebo uprostred noci a mágia, ktorá ich riadi, chaosila. Stávalo sa, že sa duchovia začali krútiť, robili hlúposti a Krotiteľ nakoniec nedokázal s istotou určiť, ktorého si vybral."

Zo srdca mi spadne aspoň miliónové závažie. Takže je to v rámci možností normálne? „A čo potom?" spýtam sa opatrne a Lenore vrhne pohľad na Jacka, ktorý sa natiahne v tráve a stratí sa medzi steblami.

„To je rôzne," vydýchne nakoniec. „Väčšina tých Krotiteľov na to prišla, lebo sa prejavil úlomok ich sily a tak ho zaradili. A ten, u koho sa nič neprejavilo, sa naučil nazrieť do vlastnej duše a hľadať tú správnu časť."

„A to je čo?"

Lenore sa na chvíľu zamyslí. „Duša každého, dokonca aj obyčajných ľudí, je tvorená z dvanástich komôr. Každú z nich reprezentuje jedna farba, ktoré už poznáš. Normálny človek má všetky časti rovnaké a ak sú aj nejaké rozdiely, sú minimálne. Pri Krotiteľoch je to inak. Ak sa objavia duchovia osobnosti a jeden z nich vstúpi do duše Krotiteľa, tá jedna komora narastie. Ostatné sa mierne zmrštia, no to jedno sa stane väčším. Nazretie do vlastnej duše nie je také strašne komplikované. Musíš sa sústrediť na vlastnú dušu a privrieť oči. Musíš cítiť ako sa ti tam rozplývajú tie farby, kde splývajú pri okrajoch komôr a podobne. Mala by si vidieť tú jedno konkrétnu farbu, ktorú si si vybrala."

„Ty to dokážeš?"

Lenore pokrúti hlavou. „Raz sa mi to podarilo, ale to bolo už dávno."

„Kedysi som to vedel," podotkne Jack. „Musíš sa sústrediť na veci, ktoré ťa poháňajú, ktoré sú pre teba dôležité."

„A ak sa mi to nepodarí?"

„Tvoja sila sa skôr či neskôr prejaví," mykne plecom Lenore. „Alebo ti v tom pomôže Andre."

„Myslím, že ti nerozumiem."

„Reell je vytvorený na základe toho, čo si si vybrala. Prejaví sa to na správaní a podobne. Zatiaľ mi tvoja vrana príde ako trocha naštvaná verzia modrej duše."

Andre nepríjemne zakráka a zašvihá krídlami. Ak by vedela nadávať, Lenore by sa zrejme dopočula slov, o ktorých existencii ani netuší.

„Nepríjemná vrana," zašomre Jack. „Má čudnú auru."

Zamračím sa nad jeho slovami. „Čože?"

„Ah, veď jasné!" skríkne zrazu Jack a šiška mu prepadne cez ruku. Jeho postava zabliká. „Odkedy som... no proste toto, tak istým spôsobom vnímam auru Reellov. Alebo skôr, ich dušu."

„Ale... ako to myslíš, že má čudnú auru?"

„Je plná chaosu," zamrmle zadumane. „A je veľmi členitá. Taká akoby pozliepaná z viacerých častí."

Lenore podupká nohou, čím preruší ticho, ktoré nastane po doznení jeho slov. „Nevidíš náhodou aj farbu?"

„Občas," pripustí Jack. „Ale teraz... ja neviem."

KD: Bojovník budúcnosti ✔Where stories live. Discover now