𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

Prológ

  A napokon láska.

 A napokon láska. Láska k žene, ku dieťaťu, láska k živému. 

 Aj keď bolo všetko zaplatené, je to dar. Tak zaďakujme Mu.

 Za to, že je, čím sú hviezdy lodi, najjasnejšia medzi hviezdami. 

Láska, ktorá plodí nás i rodína krátku púť svetom neznámym. 

Láska - nebo zrazu také blízke.Víno bohov v krehkej nádobe. 

Láska, ktorá sedí pri kolíske.Láska, ktorá kľačí pri hrobe.

 Láska- sviatok človečieho tvora.Tá, čo iba nechtiac ublíži... 

M.Rúfus 

 -„Ocko? Prečo plačeš?" 

 „Kvôli vám."

„Prečo?"

„Lebo som šťastný."  

„Prečo si šťastný?"   

„Lebo vás mám. Tu, pri sebe. A ľúbim vás."  

„Prečo?"    

„Pretože sa stále pýtaš, ty môj intergalaktický votrelec!" zasmial sa hnedovlasý muž v okuliaroch a objal svojho malého syna. Ten zapišťal od radosti a maličkými ručkami objal ocka okolo krku. 

„Aj my ťa ľúbime, ocko!" zašepkal a zahihňal sa roztomilo chlapček.  

„Čo tu vy dvaja robíte? Ale šup do postele!" ozvalo sa od dverí z bukového dreva. 

„Ocko plakal lebo nás veľmi ľúbi!" 

„Och... Veď my jeho tiež!" na tvári osoby pri dverách sa objavil úsmev. 

„To som mu povedal! Vidíš, ocko? Nemusíš plakať!"    

„A kedže ho tak veľmi ľúbime, počúvneme a pôjdeme si ľažkať do izbičky k sušienke, dobre?"    

 „Dobre! Dobrú noc, ocko!" zamával maličký a odskackal si to z ockovej pracovne. 

„Aj ty si poď ľahnúť, macko."    

„Idem, láska. Len..."

„Len?"

„Milujem ťa."            

„Ja teba tiež...No, poď už. Máš šancu mi to nie len povedať, ale aj dokázať." žmurkol ľavým viečkom a jeho plné pery vytvorili krivku. 

 „Dokážem ti to tak, že ťa to bude bolieť ešte týždeň!" zasmial sa, utrel si poslednú slzu a utekal za svojou láskou.-

Hello, my darlings! 

Emm is back! Nie žeby som niekomu chýbala tho

Tento príbeh píšem už druhý rok a skutočne doň vkladám dušu i telo pot krv slzy 

Preto sa neskutočne poteším ak si ho pozriete 

ďakujem a nezabudnite - milujem vás, moji neznámi cudzinci!