𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XXXII.

  Po odchode zo školy mierili Kimovci rovno domov, do tepla a sucha. Znova lialo ako z krhly a malý si preto neprestajne pospevoval. NamJoon bol nervózny z nasledujúceho dňa, ale nechcel si v hlave tvoriť zbytočné a zle končiace scenáre - načo sa zbytočne stresovať, že? Preto po príchode hneď zamestnal malého, nechal ho vyrobiť ozdoby na sobotu - samozrejme, že mu do ručičiek nedal nožnice ani nič ostré, a uložil sa do vane. Voda bola horúca a donútila Joonovo telo relaxovať. Na pár minút zavrel oči a nechal sa opantať tým skvelým pocitom. 

„Ocko?"

„Áno?"

„Sušienka mi dnes vravel, že keď je chorý, Jinnie mu do vody primieša aj nejaké bylinky. Harnamček napríklad." povedal Tae ockovi a oprel si hlavičku o okraj vane. NamJoon sa zasmial kvôli skomolenému slovíčku a posunul sa k synčekovi bližšie. 

„Je to harmanček, TaeTae. A ak chceš, môžeš mi ho odniesť. Máme ho v krabičke v kuchyni, nad drezom, ale dávaj si pozor." frnkol mu mokrými prstami po nošteku a chlapček sa s úsmevom ošil. Šplechol na ocka vodu a utekal po vysušenú liečivú rastlinku. Joon sa znova oprel o smaltovaný materiál. Taehyung sa medzitým dostal ku krabičke so suchými kvetmi a lístkami. Doniesol ju do kúpeľne a nabral si z nej za hrsť. Potom to jednoducho vysypal do vody a tá sa začala sfarbovať do hneda. Po miestnosti sa rozniesla krásna vôňa pripomínajúca harmančekový čaj. 

„Oci, hlavne nezaspi." napomenul Tae ocka a zavrel za sebou dvere, keď odchádzal. NamJoon prikývol a zívol si. Máčal sa v tej vode, pokiaľ úplne nevychladla. Nepoužil žiaden šampón ani sprchový gél a predsa jeho pokožka krásne voňala. Pomocou sprchy zo seba spláchol zvyšky rastlín a zabalil sa do županu. Prešiel do svojej spálne a navliekol na seba teplé pyžamo, hrubé ponožky a na vlasy si dal uterák, aby nemrzol. Spomenul si, že má ešte zapnúť kúrenie, preto sa dotackal do chodby a otvoril dvierka na stene. Stlačil gombíky a tlačidlá a kotol začal pracovať. Nezabudol ani na pretočenie radiátorov a potom sa zastavil v kuchyni. Uvaril si čaj a pre seba i malého pripravil niečo rýchle pod zub. Jeho posledná zastávka bola v obývačke. Tam sa zosunul na gauč a poriadne zakryl dekou. 

„Ako ti je?" prisadol si k nemu Tae a z taniera si vzal toast s marmeládou. S chuťou sa do toho zahryzol a zašpinil si takmer celú spodnú časť tváričky. 

„Oveľa lepšie. Metóda pána Kima funguje." 

„To som rád! Síce som chcel aby tu Kookie už dnes bol, ale ty sa musíš vyliečiť." 

„Ty si môj chlapec. Šikovný chlapec." pochválil ho Joon a tiež si odkusol z provizórnej večere. 

„Čo budeš variť zajtra?" oblizoval si Tae prstíky a utieral sa do rukáva. 

„Uvidím, ale čo by si povedal na špagety s kuracím mäskom? Alebo pôjdeme do reštaurácie, čo myslíš - vezmeme ich k ujovi Markovi?" navrhol NamJoon a tiež sa čistil od sladkej slivkovej nátierky. 

„Kookie už tam bol a páčilo sa mu to! Pôjdeme tam!" zaradoval sa Taehyung a objal ocka okolo pása. Joon mu pobozkal hlavičku a pritom mu prikázal aby sa šiel umyť a prezliecť. Tae ho poslúchol a pomocou ručičiek a zrkadla sa zbavil aj zvyšku marmelády, oblečenie hodil do koša na pranie a v izbičke si vzal pyžamko spod vankúša. Jeho ocko zatiaľ upratal taniere a dopil čaj. Naložil umývačku riadu a v obývačke si prezeral výtvory svojho syna. Boli to rôzne poskladané origami a obrázky. 

„To babka ťa naučila skladať toto?"

„Kým si chodil do školy tak sme to s babčou robili. Niekdy pri nás bol aj dedko! Chýbajú mi..." zosmutnel chlapček a opäť sa na pohovke pritúlil k svojmu tatkovi.