𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XXV.

Po nejakom čase sa im chlapcov podarilo nájsť, sedeli pod veľkým stromom v časti Fauna a Flóra. Hrali sa s listami, ktoré z listnatého obra padali, naťahovali sa a smiali. Boli spolu roztomilí. Všetci, ktorí ich videli, by si pomysleli, že sa poznajú roky a nie len pár týždňov. A chlapci to tak cítili tiež. Našli sa - ako keď nájdete správne diely puzzle, dokonalý rým, pár k ponožke. Boli spolu šťastní ako blchy! A s nimi sa tešili aj NamJoon a SeokJin. Preto ich nechali, nech sa ešte trochu vybláznia, kým môžu.

„Tae! Kook!" volal na nich Joon z niekoľkých metrov. Chlapci na neho pozreli a začali mávať s úsmevmi. Zdvihli sa zo zeme a rozbehli sa k nim. Obaja malý sa vrhli na svojho veľkého a schovali sa vo vrúcnom objatí.

„Ocko, ja a Kookie sme hladní. Môžeme ísť papať?"

„Jasné, že môžeme. Preto sme po vás prišli." odpovedal mu Jin a položil Kooka na nožičky. Taehyung venoval SeokJinovi svoj krásny úsmev, z ktorého sa topia ľadovce a pokýval hlavičkou.

„Pôjdeme ku strýkovi Markovi?"

„To je ďaleko, TaeTae. Dáme si niečo tu a k Markovi pôjdeme napríklad v pondelok."

„Dobre! Myslíš, že tu budú mať dino-nuggetky? Alebo... Sušienka, čo by si si dal?" pricupital Tae ku kamarátovi a chytil ho za malú labku. Kookie sa zasmial.

„Dlho som nemal pizzu! Mohli by sme si dať, Jinnie?"

„Uvidíme, čo budú mať, ale poďme už - umriem od hladu!" pohladkal si SeokJin ploché brucho a nahodil smutný výraz, ktorým ostatných rozosmial a popohnal na ceste do reštaurácie. Našli si menší stôl, akurát pre štyroch. Taehyung a ocko si sadli k sebe, rovnako ako Jungkook a brat. Začali blúdiť očami v jedálnom lístku, a nakoniec predsa len skončili pri syrovo-šunkovej pizze XL, dvoch banánových džúsoch a jedenom veľkom latte.

  „Kookie, máš syr na brade!"

„A ty šunku pod nosom!" uťahovali si zo seba deti a NamJoon so SeokJinom ich len utierali a tíšili. No tiež sa na nich smiali, ako správni rodičia.

„Tae a ako bolo na výlete včera?" vyzvedal Jin. Malý Kim sa nadýchol a spustil svoj monológ o hrozne dlhej ceste, vtipnom divadle a nepodstatnej návšteve obchodného domu.

„Nerozumiem prečo sme tam išli. Spolužiaci si kúpili hlúposti a ja zmrzlinu, nabudúce asi ostanem v autobuse! Alebo nepôjdem vôbec!"

„Ale, Tae. Iba kvôli takej veci? Mohol by si ísť do kníhkupectva - ja som tam vždy chodil. Našiel som si tiché miestečko, nastavil si budík a len tak si čítal. Spolužiaci robili blbosti, napríklad písali na záchodoch po stenách, vozili sa po eskalátoroch alebo spievali v strede obchodu. Vždy mali problém. Ja nie..."

„Jinnie a keď ťa minule Jimin nahneval a ty sa s ním začal hádať v kabínke? Čo sme sa s Yoongiem tvárili, že vás nepoznáme? To nebol problém?" vyzradil Kook a Jinova tvár sa sfarbila do vínovej. Taehyung sa začal smiať a NamJoon sa tiež neubránil úsmevu.

„Jungkook, za toto - spíš s Jiminom." povedal SeokJin výhražne.

„Ale Jimin bude spinkať s Yoongim, dnes u nás ostáva, pamätáš? Jimin to vravel, kým si stresoval, čo si oblečieš." kecol znova Kook a Jinove líca pre zmenu farbu stratili. Bol bledší ako steny u doktora, alebo jeho pacienti. NamJoonovi to prišlo roztomilé.

„Sušienka! Mám nápad! Poď spinkať ku mne! Mám veľkú postieľku, aj môj ocko sa ku mne zmestí! Poď, prosím! Ukážem ti moje hračky a pozrieme si rozprávku!" vymýšľal TaeTae a kopal pri tom nožičkami tak silno, až sa otriasal stôl. Jungkook začal zbesilo kývať hlavičkou.