𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XXXV.

  Kimovci nemali tušenia, aké ťažkosti SeokJin prežíva, nemali odkiaľ a museli riešiť tie svoje. Taehyungovi sa v piatok ráno nechcelo vôbec vstávať a NamJoon, ktorý bol už oblečený, umytý a mal hotové raňajky, nevedel, ako syna z postele dostať. 

„Kim Taehyung, okamžite vylez, lebo skočím k tebe a tak ťa vybozkám..." vyhrážal sa mu. Synček ho nepočúvol a viac sa zakuklil. „Taehyung... Mám ísť zavolať pánovi Kimovi aby s Jungkookom nechodil?" skúsil. Tae na neho pozrel spod periny a mračil sa. 

„To neurobíš." šepol. 

„Stavíš sa?" nedal sa NamJoon. 

„Joj, ocko! Ale keď mne sa nechce!"

„Prečo? Veď máš rád školu!"

„Mám, ale prišla nám nová spolužiačka a veľmi sa ku mne túli a rozpráva na mňa a sedí hneď vedľa a ne stále pri nás. Ani v družine mi nedá pokoj..."

„A tebe to vadí?" prisadol si k nemu. Prvý krát počul, že by Taemu prekážal niekto zo školy.

„Vadí, lebo je otravná. Chcem byť s Kookiem a Baekom a Sehunom a ona je tam s nami."

„Snaží sa zapadnúť. Mohol by si ju zoznámiť so svojimi kamarátkami, možno ti dá potom pokoj."

„Ale Sooyoung je otravná! Nie je škaredá, a je aj vtipná, ale je otravná. A ťahá ma od sušienky preč." posťažoval si Tae. Ocko sa na neho usmial a pritiahol ho do objatia. 

„Taehuyngie, dnes je piatok. Zajtra budeš s Kookom takmer celý deň. A Sooyoung musíš nejako vysvetliť, že Jungkook je tvoj najlepší kamarát. Hovorím ti, predstav ju niekomu z triedy a uvidíš. Dobre?" 

„Dobre, ocko. Koľko máme času?"

„Už len polhodinku, tak švihaj. Prinesiem ti raňajky sem a ty sa zatiaľ obleč."

„Fajn. A ocko?"

„Áno?" zvrtol sa NamJoon na päte. 

„Príde zajtra aj JackJack?"

„Jackson? Zavolám jeho otcovi, možno ho privezie. A teraz sa už obliekaj, láska."

„Obliekam, obliekam..." zahundral si Tae a skutočne sa začal navliekať do kusov látky. 

  Po príchode do školy, odviedol NamJoon syna do triedy, aj keď malému sa veľmi nechcelo. Hneď ako vošiel, pribehlo k nemu nižšie dievča s velikánskym úsmevom a žiarivkami namiesto očí. 

„Kimie! Už som sa bála, že neprídeš!" zapišťala a objala ho. Taehyung jej objatie neopätoval a snažil sa odtiahnuť. Joon ich sledoval a rozhodol sa synovi pomôcť. 

„Ty musíš byť Park Sooyoung, nová žiačka." zamiešal sa medzi nich. Dievčatko sa odtiahlo a uklonilo. 

„Volám sa Park Sooyoung, mám sedem rokov a presťahovali sme sa z ostrova Jeju." predstavil sa sama. NamJoon sa usmial a tiež sa mierne predklonil. 

„Ja som Kim NamJoon, učiteľ a Taeho ocko."

„V-vy ste jeho ocko? Kimie, prečo si mi nepovedal, že tu máš ocka?" našpúlila Soo pusinku. 

„Nepýtala si sa." odfrkol Taehyung. Joon vyvalil oči - nikdy nevidel svojho syna sa takto chovať. 

„Sooyoung, čo kedy som ti ukázal školu? Si tu nová, aby si sa tu trošku lepšie vyznala." ponúkol sa NamJoon a dievčatko pomaly prikývlo. Chcelo aby šiel aj Taehyung, ale ten sa vyhovoril na prípravu kníh. 

„Neboj, bude to len chvíľka." uistil ju Joon a obaja vyšli z triedy. Prechádzali sa po škole, Soo hrdo vykračovala a vypytovala sa. Presný opak Kooka, napadlo NamJoonovi.