𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XXX.

  Po nafarbení, ostrihaní a kvalitnej debate sa NamJoon a Taehyung s Kwonom rozlúčili a vydali sa peškybusom do neďalekých potravín. Nakúpili veľa ovocia a rôznych keksíkov. Taktiež kávu, čaje a dve sladené vody. Nezabudli ani na balóny a papierovú výzdobu. Všetko zaplatili a naložili do plátených tašiek. Kým prišli domov, zotmelo sa. NamJoon poslal malého rovno do obývačky, nech si začne robiť domáce úlohy a medzitým vybalil nákup a snažil sa pripraviť večeru, tak aby nezašpinil všetok kuver aký doma mali. Zvládol jednoduché volské oká, so zeleninou a teplým čajom. Naservíroval to na taniere a šiel pomôcť malému s úlohami, ktorých bolo našťastie málo. Po večery si dali obaja sprchu, keďže boli pod nožničkami. NamJoon mal zakázané si v ten deň dávať šampón, tak sa spoľahol na teplú vodu a sprchový gél. Joon aj Tae, zahúľaní do uterákov sa potom došuchtali k malému do izby. Ocko ho rýchlo obliekol do teplého pyžamka a s poprianím dobrej noci ho uložil. 

„Ocko?"

„Áno?"

„Myslíš, že sa tu bude sušienke páčiť?"

„Bude, neboj sa. Budeš tu ty, Cooky, SeokJin..."

„Aj on príde?"

„Hej, aj on. A teraz už spinkaj aby si mal zajtra silu sa s nimi hrať."

„Dobre, ocko. Ľúbim ťa."

„Aj aj teba, dobrú."

„Dobrú, oci. Dobrú, sušienka a pán Kim."

Joon pobozkal syna na čelo a odišiel k sebe. Rozmýšľal ako to na ďalší deň urobí. Kto bude kde spať, ako budú vstávať, či bude všetko v poriadku. Mal toho plnú hlavu, kým si nespomenul na telefonát, ktorý mal uskutočniť. Bolo niečo málo po siedmej, preto vedel, že jeho mama sedí v obývačke a pozerá jej obľúbenú K-dramu. Našiel teda svoj mobil a vytočil jej číslo. Na prekvapenie to zdvihla jeho mladšia sestra, ktorá žila neďaleko rodinného domu a chodila mamu kontrolovať. 

„NamJoon-oppa! Tu Geongmin!"

„Ahoj, Geongie. Máš tam niekde pri sebe mamu?"

„Mama je v obývačke, zas pozerá telku, čo potrebuješ?"

„Ale, len som ju chcel počuť. Ako sa inak máte?"

„Super, takže mamu počuť chceš, ale vlastnú sestru nie? Pche, hanbi sa Kim NamJoon. Mama je v poriadku - papá veľa, spí kvalitne a stále robí v skleníku. Vážne nerozumiem, prečo vás to tak baví... A ak by si chcel vedieť, aj ja sa mám dobre. Síce je vysoká náročnejšia ako som si myslela, ale nemôžem odísť hneď na začiatku. Ty a to malé zlo sa ako máte?"

„Geongie, nevolaj tak môjho syna. Už sme to preberali. Taehyung nie je vôbec ako jeho mama a ty si podľa mňa dosť rozumná na to aby sa preniesla cez to, čo sa stalo pred toľkými rokmi na základnej škole... Vravel som ti, že vysoká nie je tak jednoduchá, ale zvládneš to - už teraz som na teba hrdý. Pozdrav mamu a odkáž jej, že ju ľúbim."

„Stále je to jeho mama a to stačí... A jasné, že zvládnem! Odkážem... Chýbaš mi tu. Dúfam že prídeš... Aj s ním."

„On má meno, Geongmin a uvidíme - dobrú noc."

„Dobrú!" zaželali si a hovor sa ukončil. NamJoon si napojil mobil do nabíjačky a zvalil sa do postele. Nechcelo sa mu prezliekať, a tak zaspal len v uteráku. 

  Keď sa ráno prebudil, bol premrznutý na kosť.  Preto sa rýchlo obliekol do teplého žltého svetra, riflí a teplých ponožiek, ktoré vytiahol až pod kolená. Zahrial sa aj vďaka horúcej káve a deke, čo mal prehodenú cez ramená. Nemohol byť chorý. Nie, ak chcel ísť pozrieť mamu - počas voľna. NamJoon prebudil malého a spolu s ním šiel späť do kuchyne.