𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

I.

 Slnko sa lenivo vyhuplo na oblohu a jeho neposlušné paprsky sa dotieravo vkrádali do domovov, na lúky a cesty. Prebúdzali nie len rastliny, zvieratká, ale aj dvojnohých tvorov - ľudí. Nútili ich opustiť pohodlie vyhriatých postelí a čeliť svetu. Piť trpkú kávu, obliekať sa a ísť do práce alebo školy.

NamJoon sa prevalil na druhú stranu postele, tam kde pásy svetla nedotiahli a odfukoval ďalej. Lenže dvere jeho malej spálne, ladenej do zemných a okrových a zelených farieb, sa otvorili a dnu vtrhol ďalší obyvateľ ich skromného príbytku.

„Ocko! Vstávaj!" zakričal malý hnedovlasý chlapček. Pribehol k vysokej posteli z hrubého dreva a zaťahal za khaki posteľné prádlo. NamJoon otvoril jedno oko a pozrel na malého človiečika.

„Ociii! Vstávaj... Je prvý september!" bľabotal chlapček. Joon sa otočil na chrbát a vyfúkol prebytočný vzduch. Chlapček zaťal zúbky a pomocou nočného stolíka, na ktorom boli položené dioptrické okuliare a kniha The Vegetarian od Han Kanga, sa dostal na posteľ a skočil ockovi na brucho. NamJoon zakašľal a premeral si potvorku sediacu na jeho slabinách. Chlapček sa usmieval od uška k ušku - svojím typickým krabičkovým úsmevom.

„Ocko... Vstávaj! Ja viem, že už nespíš! Vstávaj! Dnes je prvý deň školy!" vysvetlil ockovi a packal ho po odhalenej koži na hrudi, ktorej farba pripomínala sladký med. NamJoon sa zamračil. A jeho syn tiež.

„Takto sa budí ocko? Žiadna pusa ani Dobré ráno?!" podpichol syna. Chlapček zbledol, ale hneď na to opäť nabral farbu. Hodil sa na ocka, ručičky mu dal na líca a na pery mu vtlačil veľkú detskú pusu, až to mľasklo!

„Dobré ráno, ocko! Prosím, vstaneš už? Je prvý deň školy a ja nechcem meškať! A to ma ešte musíš umyť, obliecť a urobiť nám papať!" mykal pästičkami synček.

„Keď tak krásne prosíš... A, čo by chcel papať?" zasmial sa Joon a objal rukami syna, ktorý mu ležal na hrudníku a dvíhal sa spolu s NamJoonovími nádychmi.

„Hm... Vafle?"

„Vafle, hm...? Ale za to budem chcieť ešte jednu pusu."

Malý na nič nečakal a ihneď dal ockovi ďalšiu mľaskavú pusinku.

Potom ako opustili izbu, zamierili do kuchyne. Bola to mála a jednoduchá kuchynka s vysokým stropom, tehlovými stenami mliečnej farby a ornamentami na podlahe, v ktorej sa iba pripravovalo jedlo. Na jednej strane bola vysoká polička s prísadami, ingredienciami, zásobami. V poličke bola zabudovaná mini chladnička, svetlá a jedna z poličiek vyčnievala a slúžila ako príručný stôl. Druhá stena sa zvažovala doľava, bolo v nej veľké okno s výhľadom na strechy iných domov v ich štvrti. Pod oknom sa nachádzala polička s pohármi, menšia lampa a pracovná doska s kávovarom, umývadlom a toustovačom. Na stene oproti vchodu bolo ďalšie okno, z mliečneho skla. Pod ním skrinka so zásuvkami plnými kuchynského náčinia.

NamJoon pripravil obľúbené jedlo pre svojho synčeka a sebe urobil Latte. Po raňajkách sa dogúľali do kúpeľne, vydrhli si zuby a zúbky, umyli tváre a strávili tam ďalších desať minút tým, že na seba robili ksichty v zrkadle. Mali čas, škola začínala o jedenástej a išlo len o uvítanie nového roka, predstavenie sa novým žiakom a ukázanie nových šiat, ktoré rodičia kúpili deťom.

Nakoniec sa zavreli do malého detskej izby. Bolo to akoby ste vykročili z atmosféry. Po stenách boli planéty, slnká, mesiace, hviezdy, taniere, rakety, satelity. Hýrili všetkými farbami a tvarmi a vzormi. Posteľné prádlo bolo rovnaké, len menej farebné. V izbe, okrem postele a komody, bol aj nočný stolček, skriňa, sedací mech a polička s hračkami. Taktiež aj menší ďalekohľad a slnečná sústava.