𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

VI.

   Vonku bolo dusno, žeravá guľa sa váľala na oblohe bez mráčika a vtáčiky naokolo si vyspevovali akoby boli na speváckej súťaži. Bolo niečo po tretej poobede a preto sa nemôžme čudovať, že široko ďaleko nebolo živej duše. Okrem NamJoona a Taeho, ktorí si to vykračovali k autu - hyundai palisade. Do kufra hodili tašky a znova sa pustili po ulici do neďalekého parku s detskými preliezačkami, pieskoviskom, hojdačkami a menšou lezeckou stenou - vysokou asi dva metre. Chodili tam, či už bolo leto, jar, jeseň, dokonca i v zime. Tae to tam miloval. Vždy sa do sýtosti vybláznil a potom doma zaspal ako drevo.

„Ocko, môžem ísť na šmýkačku?"

„Utekaj, ale pozor na tú tyčku, čo je tam hore, aby si sa znova neudrel." napomenul Taeho a rozvalil sa na drevenú lavičku. Tae sa zasmial a už liezol na plastovú konštrukciu. Joon ho sledoval s radosťou v očiach. S láskou. A tiež so strachom. Veď ako každý otec. 

Keď sa Tae šmykol bez problémov a so šťastným výrazom na tváričke, jeho ocko zaklonil hlavu a vystavil svoje líca priamemu slnečnému žiareniu. Zbožňoval slnko, leto, teplo. Studenú kávu, chladný a čerstvý melón, zmrzlinu. Krátke tričká, opálené telá. Športovanie, plávanie, dlhé prechádzky. Západy a východy slnka, čistú oblohu a ten požehnaný vánok, ktorý sa zišiel pri štyridsiatkach.  

„Ocko, ocko!" 

NamJoon sa strhol a vystrašene pozrel na Taeho. Čupel na zemi a pozeral nadol. 

„Tae, si v poriadku?" opýtal sa Joon a rozbehol sa k nemu. Zohol sa a pohladkal ho po chrbátiku. 

„Som... Pozri! Jašterička!" ukázal chlapček na malého tvora, ktorý si ich prezeral jedným, malým, žltým očkom. NamJoon vydýchol a pretrel si tvár. 

„Ty mi raz privedieš infarkt, TaeTae." povzdychol si. Tae sa naň žiarivo usmial a hodil sa mu okolo krku. NamJoon to nečakal a tak sa obaja zvalili na pryžovú podložku pod nimi. Obidvaja sa začali smiať a len tak sa váľať po mäkkej bezpečnostnej podlahe.  

Na ihrisku sa zdržali hodinu. Cestou domov sa ešte zastavili na nákup potravín, pracieho prášku, zubnej pasty a nového plyšáka. Po príchode do domu sa obaja vyzuli, odniesli si svoj úlovok do kuchyne a detskej a skončili v kúpeľni. Bola utorok, deň na kúpeľ. 

„Ocko, môžem hračky do vane?" 

„Môžeš. Vyzleč sa a veci daj do koša na pranie, ja ti skočím po hračky." žmurkol na neho a odišiel do Taeho izby. Z poličky vzal misku s plastovými, nie gumenými, kockami a zvieratkami a vrátil sa k synčekovi, ktorý už stál pred vaňou, v Adamovom rúchu. 

Joon otočil kohútikom a voda sa začala valiť. Tae si sadol do vane a čakal, pričom sa hral s tým, čo mu doniesol ocko. NamJoon mu do vody nalial tekuté bublinky a malú kúpeľňu naplnila vôňa cukrovej vaty. Kým sa malý čapkal, Joon pretriedil prádlo, naplnil a zapol práčku. Skontroloval zásoby šampónov, špiliek (šprtiek) do uší, Taeho mydla a čistiacich prostriedkov. Všetkého mal dostatok.   

„Ocko, čo budeme robiť potom?"

„Čo by si chcel robiť?"

„Treba mi obaliť knížky a chcel by som si pozrieť rozprávku." zabľabotal Tae. 

„Najskôr sa napapáme a potom urobíme to, čo sa ti bude chcieť." frnkol mu do nošteka a Tae mu na oplátku šplechol do tváre. 

Po kúpaní, vyšuchaní do sucha a oblečení sa do nového čistého pyžamka, sa ocitli v kuchyni. NamJoon nemal chuť variť niečo veľké, preto rýchlo pripravil bugo cook, polievku, čo mu zabralo menej ako tridsať minút. Potom sa s Taem pokojne posadili do obývačky, ale televízor nezapínali. Namiesto toho zapli malé rádio a s jedlom si vychutnávali aj hudbu. Tae sa vo veľkom gauči strácal a Joon z neho vyčnieval.