𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XXXVIII.

Majiteľ domu sa teda prezliekal z domáceho oblečenia do pyžama v spálni a hosť, SeokJin, v kúpeľni, ktorá sa mu veľmi páčila, musím povedať. Z cestovnej tašky vytiahol precízne poskládané pyžamo hnedej farby zložené z nohavíc a košeľového topu. Rýchlo sa preobliekol, opláchol si tvár a vyčistil zuby. Sprchu navštívil ešte pred odchodom na oslavu. Keď mal hygienu hotovú, poobzeral sa. Kúpeľňa bola malá, ale útulná. Na vani položené hračky a nejaké umelé kvety. Voňalo mu to tam povedome, ale nevedel si spomenúť, čo za vôňu ho šteklila v nose. Pred odchodom si upravil účes a pomaly miestnôstku opustil. Príručnú tašku položil ku gauču a začal pokukovať aj po poličkách v obývačke, nie žeby si to neprezeral aj predtým, to áno, no svoju pozornosť venoval ostatným návštevníkom a predovšetkým oslávencom. Boli tam rôzne dekorácie, rádio, knihy a fotky. Na väčšine bol NamJoon a Tae. Niekde bola aj staršia žena s rovnako starým pánom a mladším dievčaťom. Bola tam aj NamJoonova fotka z ročenky. Jin sa nad ňou potichu zasmial. Joon vyzeral tak roztomilo. Zavrtel nad tým hlavou a sliedil ďalej, kým nezačul otváranie dverí.

„Prepáč, že som ťa tu nechal tak dlho. Posteľ je hotová, pokojne sa umy a môžeš ísť spať." ospravedlňoval sa mu hostiteľ. Starší však úplne nevnímal jeho slová. Totiž NamJoon pred ním stál v obtiahnutom tričku s dlhým rukávom a šortkách, ktoré odhaľovali jeho karamelové vypracované stehná. Bolo načo sa dívať a odtrhnúť zrak prišlo Jinovi pomerne náročné.

„T-to je v poriadku! Ja už som sa- som sa umyl." vykoktal. A mladší však úškrnul, robiac krok vpred.

„Si nejaký červený, ukáž," položil mu dlaň zľahka a čelo a SeokJin zaklipkal mihalnicami.

„N-nie len- Je tu horúco!" povedal prvú vec, ktorá mu napadla. Joon sa zasmial a poškriabal sa na zátylku.

„Áno, horúco. V spálni je chladnejšie, vyvetral som. A máš aj nové povliečky."

„Ah, ďakujem." uklonil sa Jin mierne a mladší sa len pousmial. 

„Chcel by si ešte niečo zjesť? Alebo pozerať?"

„Nie, asi nie. Nie som hladný, ďakujem. A ty si určite unavený..."

„Vlastne som plný energie. Mohli by sme dohodnúť kam pôjdeme zajtra." navrhol Joon a usadil sa na pohovku. SeokJin si k nemu napokon prisadol.

„Dáš si niečo na pitie? Vodu, džús, víno?“

„Nie, nie a... Hmm,“ prižmúril oči predstierajúc, že o tom premýšľa, “Tiež nie, ďakujem." dodal s úsmevom a Joon, s rovnakým výrazom v tvári, prikývol.

„Takže, pán SeokJin, kam by ste sa chceli zajtra pozrieť?“

„Myslel som, že ostaneme tu.“

„To môžme, ale bola by škoda nevyužiť tak pekného počasia. Výlet do mesta. Alebo aj mimo..."

„Pravda..."

„Je nejaké miesto, ktoré by si chcel navštíviť, vidieť?“ Joon si podložil hlavu rukou a starší sa lepšie, pohodlnejšie usadil.

„Nemyslím. Teda, tu v meste sme s Jungkookiem videli už takmer všetko."

„A mimo mesto? Máme na to celý zajtrajšok.“

„Mimo mesto. To je široký pojem.“

„Máš čas si to premyslieť.“

„Kam by si chcel ísť ty, NamJoon?“

„Úprimne? Najradšej by som bol niekde v teple, pri mori s Miami beach cocktailom.“ zasmial sa Joon a muž s blond vlasmi si pretrel tvár.