𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XXXI.

  Počas dňa si predsa len zobral vitamíny od Amber, vypil dva hrnčeky čierneho čaja a namiesto stoličiek - sedel na radiátoroch. Aj deti si všimli, že ich triednemu učiteľovi nebolo v ten deň najlepšie, preto sa snažili byť, čo najviac potichu. NamJoon si toho vážil a preto nechal deti počas čítania, hrať sa. 

„Pán učiteľ, ako vám je?" 

„Už mi je lepšie, Eunbi. Ďakujem za opýtanie." 

„A v sobotu máte narodeniny?"

„Strýko Hoseok ti hovoril?"

„Áno, hovoril. Môžem prísť aj ja?"

„Prečo by si nemohla? Bude tam aj Taehyung, paní učiteľka Liu, pán Dong a možno aj Jungkook." 

„A môžem vám doniesť darček?"

„Nie, to nie. Nemám rád, keď mi niekto kupuje darčeky."

„Ale Hobi vám niečo kúpil! Aj ja chcem."

„On mi... Ah, nedá si povedať. Nič mi nekupuj, Eunbi, budem rád ak prídeš." 

„Tak vám niečo vyrobím!" rozhodlo sa dievčatko a utieklo od NamJoona. Učiteľ len pokýval hlavou a vrátil sa k predošlej činnosti, oddychovaniu. Pred ním bola už len jedna hodina - matematika, a potom sa mohol vybrať domov a splniť SeokJinove požiadavky. Ešte musel Taeho oboznámiť so zmenou plánu, na to sa veľmi netešil, pretože vedel, že jeho synček z toho bude smutný, keďže bol tak nadšený. Ale poznal ťahy, vďaka ktorým by jeho zlú náladu následne zlepšil - horúca čokoláda s marshmallows a rodinné albumy s fotkami. To bol liek na všetko trápenie.

  Zazvonilo aj na koniec poslednej hodiny a deti spokojne odchádzali na obed. Bol to jeden z tých dní, keď NamJoon nemal na starosť žiakov a tak si aj on vykračoval po chodbe do zborovne, kde už ho čakala Amber - ktorá sa ponúkla, že sama pôjde kúpiť obed k Tuanovcom. 

„NamJoon, sadaj. Ja pôjdem po malého. Mám brať aj Kooka?" usádzala ho Am na stoličku a pod nos mu podsúvala teplú polievku. Joon len prikývol a potichu poďakoval. Osamel a začal si teplú ochutenú vodu miešať a ochladzovať. Onedlho počul detský smiech a kroky.

„Ahoj, ocko! Ty vyzeráš! Sušienka mi povedal, že k nám dnes nepríde, ale to nevadí! Ty si musíš oddýchnuť! A ja stále neviem, akú rozprávku by som mu pustil! Takže príde zajtra!" začal malý chlapec hneď hovoriť svojmu ockovi a NamJoon len prikývol. 

„Ja viem, TaeTae. Pán Kim sa so mnou už rozprával. A teba poveril ako hlavného dozorcu, máš na mňa dať pozor." zasmial sa Joon. 

„Dám, neboj! A ak ti nebude lepšie, postará sa o teba pán Kim. Vedel si, že je vyštudovaný doktor? Dnes mi to povedal Kookie!" 

„Ale, naozaj?" prekvapene pozrel na malého Jeona a ten pokýval súhlasne hlavičkou. 

„Jinnie študoval na univerzite v Seoule, ale musel odísť, kvôli mne." potvrdil Jungkook a začal papať jedlo, čo mu Tae dával do pusy. NamJoon len otvoril ústa v tvare O a tiež  začal jesť. 

„Ehm... NamJoon?" prerušila ho Amber, ktorá sa na nich doteraz len prizerala a nerozumela, kedy sa jej kolega a kamarát tak zblížil s jeho žiakom. A jeho rodinou, predovšetkým. 

„Áno?"

„Kto je pán Kim?"

„To je Kookieho braček. On s ním býva! A tiež je to ockov kamarát, ako ujo Gie alebo strýko Hoseok. Boli sme s nimi na výlet! A zajtra k nám prídu prespať." vysvetlil Tae a do úst si vložil takmer celý ryžový koláčik.