𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XV.

Nasledujúce ráno, keď sa NamJoon zobudil vo svojej posteli, sa slnko schovávalo za veľkým mrakom a nehodlalo vykuknúť spoza neho ani na moment. A ako aj počasie za oknom, tak aj Joonova nálada bol mrzutá, smutná a nervózna. Chcel už mať Taeho pri sebe, nechcelo samu do práce - kvôli papierom a tiež sa hneval na samého seba. To, čo urobil včera večer bolo neprístupné! Nie ten skutok sám o sebe, to bolo zdravé a normálne. Ale to nad predstavou koho to urobil. Vedel, že to bolo zlé. Vedel, že ak sa on a SeokJin opäť stretnú, bude sa chcieť prepadnúť pod zem. Nebol si však istý tým, či to mal povedať Amber. Bola to jeho dobrá priateľka, ale bál sa toho, čo by mu odpovedala. Možno by ho odsúdila, opustila ho a to by ho zranilo viac ako to keby naň nakričala, nadávala, zbila ho. Preto sa rozhodol, že jej to povie, jedine ak sa to zopakuje - čo už nemohol dopustiť. 

Zázrakom sa mu podarilo vychystať sa za polhodinu a už bol na ceste, z ktorej sa vyparovali stopy po včerajšej prehánke. Rovnako aj z domov, príjazdových ciest a chodníkov, ulíc. Na nich nebolo takmer živej duše - NamJoon totiž vyrazil už o šiestej aby to do ôsmej stihli. Iba dôjsť k Am trvalo minimálne päťdesiat minút. No dobre, ak pridal stihol to za štyridsať - presne ako v ten deň. Pätnásť minút pred príjazdom zavolal Amber aby zobudila chlapcov a pripravila ich. Am nebola rada za skoré zobudenie, ale nemala na výber. Súhlasila a s nepeknou nadávkou zavesila. NamJoon sa uchechtol a zaradil vyššiu rýchlosť. Keď dorazil do bytového komplexu, zaparkoval na voľné miesto a vybehol z auta. Plastový vchod bol otvorený, tak toho využil a vošiel, vyviezol sa na Amino poschodie a zaklopal na jej dvere. Začul ako za nimi niečo buchlo a otvorili sa. Pred NamJoonom sa objavil malý, čierno vlasý chlapec s unavenou grimasou. 

„Ahoj, Jackson."

„Uhm... Dobré ráno, ujo?" pozdravilo dieťa a Joon sa zasmial. Malého poznal, aj keď on jeho nie. NamJoon pracoval pre jeho otca vo firme, tam stretol Amber a tá ho dokopala na pohovor v škole, v ktorej pracovala a ta-dá! NamJoon sa stal učiteľom.  

„Zavolal by si mi Amber?" oprel sa NamJoon o dvere. Jackson nemo prikývol a odbehol do bytu. Vrátil sa po niekoľkých sekundách aj s červenou Amber. 

„Čo sa ti stalo?"

„Kvôli malému! Keby si ho počul! Vraj - Amie, pri dverách ťa čaká divný ujo, s kruhmi pod očami akoby ho niekto zbil a volá ťa. Mám si zobrať moju pištoľ?" vysvetlila Amber svoju farbu a zasmiala sa. NamJoon sa tiež usmial a pozrel na chlapca, ktorý sa schovával za chrbtom svojej tety. 

„Hádam by si nezastrelil niekoho kto ťa vezie do školy a každý deň krmí tvoju tetu?"

„NamJoon, nerob zo mňa idiota!" pokarhala ho Am, ale smiala sa ďalej. 

„Nerobím, Am, a už ma pustíš dnu? Chcem vidieť svojho syna."

„Vy ste Taeho ocko?"

„Som, Jackson. Odvedieš ma za ním? Amber musí predýchať pravdu." zatľamil sa NamJoon a Jackson sa usmial. Vzal Joona za ruku a viedol ho za Taem. Am Jooonovi venovala nepekný pohľad a zavrela dvere. Spolu s malým prišli až do obývačky, tam Taehyungie sedel na gauči a obúval si ponožky so žralokmi. 

„Taehyung, máš tu ocka!" zakričal Jackson a hodil sa vedľa Taeho na gauč. Malý otočil hlavičku a pozrel na NamJoona. Na tváričke mu narástol obrovský úsmev a s výskokom pribehol ku ockovi. 

„Ocko!"

„Ahoj, TaeTae! Ako bolo? Dobre si sa vyspinkal? Chýbal si mi!" hovoril Joon pričom si malého bral na ruky pusinkoval mu tvár. Synček mu božteky opätoval a objímal ho okolo krku. 

„Bolo úplne skvelo! Hrali sme sa na telke aj s hračkami! A na balkone sme pálili prskavky! Teta Amber nám uvarila špagety s extra syrom a aj koláčiky! Mali sme aj tanečnú súťaž, ale nikto nevyhral lebo Amber povedala, že sme boli takí dobrí - až si nevie vybrať! Ocko, môžem aj nabudúce? Prosím!"