𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XXXVII.

  SeokJin sa oprel o kuchynskú linku a NamJoon mu do skleneného pohára nalial pomarančový nápoj, ktorý mu následnepodal a prihodil žiarivý úsmev. Jin si ho vzal a odpil si, uši jemne červené.

„Ďakujem."

„Prosím vás, maličkosť. Som naozaj rád, že ste prišli. Taehyung sa už nevedel dočkať."

„Viem si to predstaviť. Aj Kookie dupkal nožkami, kým som vybe- Ah, skoro som zabudol!" čapol sa starší po čele a vybehol z miestnosti. Po pár sekundách sa vrátil, s veľkou taškou. Podal ju zmätenému NamJoonovi a vrátil sa na svoje miesto. Joon pokýval hlavou a darčekovú tašku otvoril. Načiahol sa na jej dno a vylovil malý kvetináč. Vytiahol ho a polichotene sa zasmial - bol to bonsai. Maličký stromček v modrej nádobke.

„Nevedel som, čo mám kúpiť, tak som vsadil na klasiku. A ten stromček sa k vám akosi hodí." odôvodnil SeokJin svoj výber.

„Ja... Veľmi pekne vám ďakujem." povedal Joon úprimne. Nikdy nedostal kvet respektíve rastlinu. A už vôbec nie od muža. Od muža, ktorý sa mu páčil.

„Nah, nemáte- toto už ma nebaví. Môžme si prosím tykať?" navrhol SeokJin váhavo a pred mladšieho natiahol tenkú ruku s dokonalou manikúrou. NamJoon sa prekvapene pousmial. 

„T-teda, ak chcete! Pane bože, prepáčte!" stiahol ruku späť a zahanbene zvesil hlavu.

„Nie, nie. To je dobré, chcem! Bolo mi blbé navrhnúť vám to, vlastne navrhnúť ti to." upokojil ho NamJoon a sám mu nastavil teplú dlaň.

„NamJoon."

„SeokJin, teší ma."

„Nápodobne." potriasli si rukami a nenápadne vydýchli. Prekročili malú hranicu a boli radi, že je to za nimi.

„Idem ho odniesť do spálne, aby som ho mal na očiach." nadhodil Joon a obzeral si darček. „Priznám sa, že tento druh stromov mám najradšej. Ďakujem, vážne veľmi sa mi páči." a osoba, od ktorej je, sa mi páči tiež, dokončil si v hlave. Jin sa len usmial a dopil obsah pohára. Stáli v tichu a vo vlastných myšlienkach, kým ich nevyrušila Hani, ktorá na nich volala s tým, že niekto klopal. NamJoon prikývol a šiel otvoriť, pokus číslo dva. SeokJin sa pridružil ku kamarátom a vyčkával.

Joon vydýchol a otvoril. Za dverami ho čakalo prekvapenie. Stála tam Amber. A za ňou Mark a Dongmin. Chlapi mali v rukách gramofón a na tvárach úškrny.

„VŠETKO NAJLEPŠIE!" zakričali všetci znova a tentoraz aj za Kimovým chrbtom.

„Čo?" čudovali sa NamJoon aj Amber.

„Je to tajná oslava! Pre vás oboch!" zasmiala sa Jimin.

„Ty si mi urobil oslavu?" „Ty si mi kúpila darček?" „A vy všetci ste o tom vedeli?" pýtali sa jeden cez druhého.

„Ste ako malé deti! Poďte dnu a zatvorte tie dvere, konečne. Človek v mojom veku rýchlo ochorie." ozval sa v diaľke Jay a tým rozosmial celú skupinu. NamJoon s Am sa na seba pozreli a s prekvapenými pohľadmi sa objali a zaželali si všetko najlepšie. Potom začal oslava, načalo sa jedlo, rozdali dary a všade prúdila skvelá nálada. Každý si našiel miesto na sedenie, či už na zemi alebo pohovke, operadle. Začali preberať rôzne témy a zapojili sa všetci. NamJoon si to užíval, SeokJin tak isto. A ich malý chlapci zatiaľ riešili - ktorý z princov zachráni princeznú.

Spolu s Jacksonom a Eunbi sedeli na zemi, hrali sa s hračkami a v pozadí im v televízore bežala rozprávka o medveďoch.

„Tae, a prečo tu nie je tvoja mamka?"