𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

LI.

  Kým SeokJin pripravoval zmes, Joon sa rozhodol prispieť svojou troškou a precedil cestoviny. Alebo keď starší čistil zeleninu, NamJoon pripravil taniere a príbory. A taktiež pomohol aj pri ochutnávaní - a nie, nie len jedla. Nakoniec všetko pekne naložili na prestretý inventár a zavolali na chlapcov, ktorí prileteli z detskej ako taký víchor. Spoločne sa najedli, deti šéfkuchára a demi-šéfkuchára vychválili a za jedlo im srdečne ďakovali. Riady si na starosť vzal NamJoon a zvyšnú trojicu poslal do komody v obývačke - nájsť a vybrať si nejaké stolové hry. Nakoniec to bolo Seoul Subway monopoly, pri ktorom strávili najbližšie dve hodiny. 

„A môžeme sa ísť prejsť, keď dohráme?"

„Na prechádzku je už zima, tekvička. Za koľko je ten hotel?" 

„Štyri... Nula, nula, nula, nula, dva, päť, osem." 

„Štyri milióny dvestopäťdesiat osem." upresnil sumu SeokJin. 

„Ďakujem. Tu sú peniaze."

„Ale ja som chcel Jungkookiemu ukázať kde sa chodíme sánkovať. A určite tam budú zas tie psíky, čo im tak svietia obojky. Dávam vlak do dražby."

„Urobíme dohodu," navrhol Jin, „ak s Kookiem vyhráte toto kolo, pôjdeme."

„A keď vyhráš ty a pán Ki- pán NamJoon...?" zazmätkoval tmavovlások, čím si od svojho triedneho učiteľa vyslúžil hranú ublíženú grimasu.

„Tak ostaneme tu a pozrieme si National Geographic channel, dnes dávajú dokument o tučniakoch. Čo vy na to?" 

„Platí." Taehyungieho drobná dlaň potriasla tou SeokJinovou a chlapec sa nekompromisne pustil do prepočítavania falošných bankoviek. NamJoon sa nad tým uchechtol a naklonil sa k spoluhráčovmu uchu.

„SeokJinnie," šepol a starší naň pozrel s odhodlaním, ktoré však po brunetových opadlo, „ja len... Asi by si mal vedieť, že to TaeTae ma učil hrať. A jeho učila Amber, profesionálna hráčka stolových hier."  

  Na oblohe sa rozprestieral tmavý plášť a spoza čiernych zachmúrených mrakov vykúkali zahanbené hviezdy a sledovali ako sa pod nimi, trmáca, do búnd a čiapiek zababušená štvorica. Dve nižšie postavičky vykračovali rúčka v rúčke, preskakovali mláky, na ktoré im posvietilo pouličné  osvetlenie a zdravili sa všetkým psíkom. Zatiaľ čo za nimi kráčal stále vykoľajený SeokJin, po boku s NamJoonom, ktorý takýto výsledok predpokladal.  V rukáve bundy našiel staršieho dlaň a vzal ju do svojej. SeokJin na to nič nepovedal, iba jemne nadvihol kútiky úst a šľapal ďalej. Mesto bolo vážne pekné. Vo vysokých lampách sa mihotalo zlatooranžové svetlo, po ceste občas prešlo auto a siluety ľudí za okenicami pripomínali tieňové divadlo. Vietor štípal do líc a oblaky z časti zakrývali vychádzajúci mesiac. Presúvali sa do menej rušnej časti ich štvrte - k rieke, okolo ktorej sa tiahla bežecká trať, tiež sa tu nachádzalo mnoho ihrísk pre deti a mládež. A samozrejme, na každom rohu stál stánok so zmrzlinou. Počas leta tu boli húfy ľudí, ale keďže zima už podliezala prah dverí, nikoho nikde nebolo. Až na pár psíčkarov a otužilcov, ktorí sa rozhodli vyvetrať bežecké legíny. Malo to svoje čaro. 

„Tam je to! Kookie, poď!" začal malý Kim utekať k menšej vyvýšenine uprostred čistinky. Jeon sa pustil za ním. 

„Musíme ísť hore?"

„Nie, čo si! Kým nenasneží - nikto ma tam nedostane." prehlásil brunet a posadil sa na najbližšiu lavičku. Jin si prisadol. Joonova ruka sa ocitla na operadle za chrbtom staršieho a SeokJin si hlavu oprel o NamJoonovo plece. 

„Musím uznať, keď nemyslím na to, že mi mrzne zadok, že je tu vážne pekne."

„V zime je to krajšie. Tu, kde je ten mantinel - urobia klzisko a predávajú horúcu čokoládu. A tam, kde sedia deti, sa nasype sneh z chodníkov a všetci sa tam sánkujú. Raz som to skúsil aj ja a preletel cez tamto jazierko. Bolo to minulý rok." zaspomínal mladší a čiernovlások sa rozosmial na celé kolo. „Teraz je to na smiech, ale pri tom ako so mnou treplo som si vykĺbil rameno a vybil dych. Amber sa od rehotu až rozplakala."

„Ja by som asi urobil to isté, prepáč." pohladil ho po stehne a brunet len urazene odul spodnú peru. „Chcel som sa to opýtať už skôr, ale - Amber je nejaká tvoja rodina?"

„Am? Nie, preboha! Ale poznáme sa už od kedy som v Ilsane. Je to sestra môjho bývalého šéfa - Wang. To vďaka nej som sa dostal do školy. Aj keď s Taem ju berieme ako našu - je to jednoducho teta Am. To ona naučila malého väčšinu tých somarín, čo vie. No tiež mi veľa krát pomohla. Som jej vďačný za veľa vecí."

„Tak ako ja Jiminovi. Nebyť jeho - netuším kde by som býval. Robili sme spolu ešte pred... Pred narodením Jungkooka. A potom - keď umrel môj otec a ja som dostal malého do opatery, vzal nás k sebe. Bolo to ťažké, zo začiatku. Hádali sme sa, no teraz, po roku - žijeme v symbióze. Aj na Yoongiho som si už zvykol."

„Yoongi je neškodný. Alebo, aspoň, čo si ja pamätám. Začínali sme spolu, s hudbou. Na strednej sa svet točil len okolo hudby. Gie drel ako fretka, nespával, nejedol, len mixoval a písal. Hoseok tancoval vo dne i v noci a ja som skládal texty a vybavoval rôzne záležitosti, vystúpenia, koncerty. Vtedy to vážne bolo len o Ddaengu a nás troch. A potom... Potom som zistil, že malý je na ceste a musel som si vybrať."

„Medzi ním a hudbou?"

„Nie. Medzi tým, čo bolo dobré pre mňa a tým, čo bolo správne."

„Vybral si si to najlepšie, čo si mohol. Mať dieťa nie je jednoduché, viem to. No," začal SeokJin a pozrel sa na chlapcov, ktorí sa doťahovali a ich smiech sa niesol vzduchom. „v ich očiach sme hrdinovia. Oporné body. Hej, ja viem že, raz vyrastú a dospejú, že si vyberú si akou cestou chcú ísť, ale pokiaľ ten malý sopeľ žije pod mojou strechou, budem sa snažiť naučiť ho všetko, čo potrebujú aby sa v tom veľkom svete nestratili. A Taehyungie s Jungkookiem sa už našli." uchechtol sa ku koncu a naviazal očný kontakt s mužom, ktorý sedel vedľa neho, nemý úžas vpísaný v tvári. 

„Myslím, že nie len oni." šepol so všetkou úprimnosťou NamJoon, načo si pritiahol SeokJina do pevného, medvedieho objatia. Čiernovlások sa zachichotal a pritúlil k vyšportovanému telu. A tak tam sedeli. Sledovali ich malé žijúce šťastíčka a ďakovali všemožným i nemožným náhodám v ich rozjašených životoch, pretože len vďaka nim sa našli. A zaľúbili. 

(灬º‿º灬)♡
(ngl rozmýšľam, že by som to tu ukončila)