𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

L.

  A aj tie náruživejšie bozky, čo prišli pár chvíľ potom ako sa usadili na pohovku v obývacej izbe, boli prirodzené. Ani jeden z nich sa nikam neponáhľal. Čaj a káva, ktoré NamJoon priniesol na podnose, chladli na konferenčnom stolíku, zatiaľ čo si dvojica vymieňala lenivé bozky. Brunet sa rukami pozvoľna presunul na staršieho pás a jemne zatlačil - takže sa SeokJin oprel o mäkké vankúše, čo boli pečlivo poukladané za ním. A dlaňou, ktorá sa nedotýkala Joonovej tváre, zablúdil do vlasov mladšieho. Ústa o seba len obtierali, ale to netrvalo dlho a začali bozk prehlbovať. Brunet sa na moment odtiahol a zaprel sa vedľa Jinovej hlavy. Lepšie sa usadil a predtým ako znova našiel rozhorúčené pery chutiace za malinovým čajom, spojil ich pohľady. V SeokJinových očiach horel plamienok vzrušenia a túžby, a predovšetkým šťastia. To isté spozoroval čiernovlások v tých NamJoonových a obaja naraz, bez ďalšieho premýšľania spojili ich pery, tentokrát, v motýliom bozku. Jemnom ako prášok na jeho krídlach, letmom ako keď ho zahliadnete na zlomok okamžiku v diaľke. A predsa nádhernom ako samotná monarcha. Potom sa odtiahli, s potmehúdskymi úškrnmi. Nič nevraveli, len sťažka vydychovali. Joon ešte raz pobozkal staršieho a pomaly sa vrátil na svoje pôvodné miesto. Čiernovlások nasál do pľúc kyslík a posadil sa tiež. Nohami stále obkolesoval NamJoona. Opatrne ich stiahol k sebe a položil na pevnú zem, ktorá sa zrazu objavila, tak ako všetko naokolo. 

„Nech sa páči." podal mu mladší vychladení čaj a SeokJin si šalku s tichým poďakovaním prevzal. „Dáš si ešte niečo?" 

„Nie, som plný. Pred odchodom sme s Kookiem obedovali. Vy ste jedli?"

„Áno, ale Tae je večný žrút. O chvíľu príde s tým, čo bude na večeru. Čo by si si dal?"

„No... Môžeme niečo urobiť spolu, ak chceš. Poznám recept na domácu pizzu alebo zeleninové placky alebo cestoviny s kuracím mäsom a špargľou." sypal Jin z rukáva overené klasiky. V kuchyni strávil väčšiu detstva a voľných chvíľ. Ako malý si čítaval rôzne kuchárske knihy a sledoval televízne shows. A spolu s babičkou a mamou kuchtili vždy, keď si potrebovali oddýchnuť od zhonu v realite. 

„Spustili sa mi slinky, čakaj." NamJoon si poutieral kútiky úst, čím rozosmial čiernovláska. „Taehyung zbožňuje špargľu, takže ak to nie je problém, môžem sa poskúsiť pomôcť ti s tým." 

„Dúfal som, že si toto vyberieš." pomädlil si ruky. „Môžem?" opýtal sa a pozrel na vchod do najdôležitejšej miestnosti v dome - podľa neho. Joon sa zasmial, postavil sa ako prvý a mierne uklonil. „Až po vás." prehlásil, čím u SeokJina vyvolal menší záchvat smiechu. Poklonil sa tiež a ladným krok sa dostavil do miestnosti. 

„Máš zásteru alebo niečo?" otočil sa na mladšieho, ktorý ho nasledoval. Ten z vešiaka zvesil modrú látku. Prišiel k druhému a postavil sa za jeho chrbát. Prehodil mu materiál cez hlavu, napasoval ho na úzky driek. Vzadu uviazal mašličku a neodpustil si nežnú pusinku na Jinov krk. Staršiemu naskočila husia koža. 

„Ne-rob. Tam som šteklivý!" prezradil mu hlasným šepotom. NamJoon sa zachechtal. A urobil to znova. 

„NamJoon, zbijem ťa vareškou!" zazrel po ňom s vážnym výrazom. A potom sa obaja rozosmiali. „S tým sa vyhrážam Jiminovi alebo Yoongimu, prepáč." 

„To je v poriadku - koledoval som si." ospravedlnili sa jeden druhému. „S čím začneme?"

„Pozrieme sa do chladničky. A-ak teda môžem, stále je to tvoja chladnička a všetko v nej je tvoje..." zagestikuloval starší neisto.  

„Jin, pokojne si vezmi, čo chceš. Ak by si nemal povolenie - vôbec by som ťa sem nepustil, fajn?" objal ho zozadu, tvár zavŕtávajúc do ohybu medzi čiernovláskovým krkom a plecom.