𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XXXIX.

  Zatiaľ čo si SeokJin sadol na barovú stoličku a natiahol sa po hrnček kávy, ktorý bola položený na pulte a odpil si z čiernej tekutiny, NamJoon ho očkom sledoval s malým úsmevom hrajúcim mu na perách. Dopiekol aj posledné plátky mäsa a naložil ich na štyri taniere - k zelenine, vajíčkam a pečivu. 

„Nepamätám si kedy naposledy mi niekto urobil raňajky." povedal starší a vzal si príbor. 

„Dúfam, že ti budú chutiť. Nie je to nič extra, no je to odsrdca. Urobil som aj desiatu, na cestu. A potom sa môžme ísť niekam najesť." prisadol si Joon k nemu potom ako vysadil na stoličky aj deti.

„Ďakujem. Jungkookie, čo sa povie?"

„Ďakujem, pán Kim. Dobrú chuť."

„Dobrú chuť!"

„Aj vám chlapci."

„Môžeme sa ísť potom hrať dozadu, očko?"

„Neviem, či na to budete mať čas, Taehyungie." odpovedal najstarší z nich, naberajúc chlapcom na taniere zeleninu.

„Vy odchádzate? Tak skoro?"

„Áno."

„Ale, Jinnie-"

„Odchádzame všetci."

„Všetci?" vymenili si deti nechápavé pohľady.

„Ideme na výlet! Na tajné miesto." šepol im tajomne NamJoon a chlapci sa zaradovali. A aj napriek tomu, že drobcovia sa vypytovali a vyzvedali o sto šesť, ani jeden dospelí im to neprezradil. 

„Pán Kim, prosím! Ocko!"

„Taehyungie, nevolaj ma pán Kim, som SeokJin, dobre?"

„Uhm..." prikývol chlapček a do pusy si vložil malú paradajku. Jungkook taktiež skúšal na svojho brata rôzne ťahy, ale nič nezaberalo. A tak to chlapci vzdali, poriadne si naplnil brušká a čakali kým sa najedia aj ich dospeláci. Potom sa NamJoon a Tae zavreli do detskej izby a SeokJin s Kookiem ostali v obývačke. Straší prezliekli svoje malé poklady do teplého oblečenia, zbalili im niečo na prezlečenie a nakoniec ich usadili pred televízor v obývačke. 

„Môžeš sa ísť obliecť." prihovoril sa NamJoon SeokJinovi. Ten poďakoval a zavrel sa do spálne. Joon medzitým zbalil jedlo, umyl sa a vyparkoval auto pred bránu. Nezabudol z garáže vziať aj druhú autosedačku - pre Kooka. Pritom si každú chvíľu šúchal ruky, bola zima. V aute preto zatopil a prihodil nejaké deky. Nakoniec sa aj on prezliekol a mohli vyraziť. V dome všetko zhasli, vypli a upratali. Všetky okná zavreli a vchodové dvere zamkli. NamJoon usadil deti na zadné sedadlá, zbavil ich búnd a sám sa usadil za volant. SeokJin naložil tašky a detské ruksaky a usadil sa vedľa neho, ešte pásy a boli pripravení na cestu. V rukách zvieral navigáciu a nastavoval ich cieľovú destináciu, zatiaľ čo sa Joon vyzliekal z hrubej mikiny - auto sa stihlo vyhriať na izbovú teplotu. 

„Fajn, môžme vyraziť?" opýtal sa šofér a jeho závozník len prikývol. Joon sa usmial, naštartoval a vyšiel na cestu. Prešli cez mesto a do necelej polhodiny ho nechali za sebou. Chlapci sa vzadu hrali s plyšákmi a viedli rôzne debaty. SeokJin s NamJoonom ich počúvali a potichu sa smiali. 

„Ako myslíš, že chutí slnko?" opýtal sa Tae a Kook sa zamračil. 

„Ako citrón a mango! Určite je kyslé!"

„A mesiac?"

„Ako práškový cukor! Alebo múka..." 

„A dúha?" zažiarili Taehyungovi očká.