𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

V.

  NamJoon zaklopal na oranžové plastové dvere a vošiel dnu. Išiel oznámiť Leeovi, že jeho žiaci môžu nosiť sady kníh prvákom.

„Dobrý!" skríkla trieda zborovo a deti sa postavili. Joon im kývol, nech si opäť hopajú. Poslúchli a nespúšťali z neho pohľad.

„Prepáčte, že ruším, ale sme pripravení na nové knihy!" tleskol rukami a zaškľabil sa.

„Výborne! My sme tiež ready, dať našim knihám pápá, však?" vyzvedal pán Lee, na čo žiaci prikývli. NamJoon sa na nich usmial a čakal, ktoré z detí sa dvihne prvé. Aj keď tušil, ktoré asi...

„Ja! Ocko, ja!" začal vykrikovať TaeTae a už uháňal aj s učebnicami k svojmu tatkovi. Joon a pán Lee sa zasmiali. Tae počkal pred dverami, kým sa zoradili jeho spolužiaci a, s ockom po svojom boku, vykročil chodbou. Keď dorazili, v triede to už nevyzeralo ako ráno, Joonovi žiaci sa rozprávali, vrteli, prechádzali - ožili a uvoľnili sa. NamJoona to veľmi potešilo, bál sa, že to bude trvať dlho, ale stačilo pár milých slov a srandičiek.

„Trieda - toto sú tigríci, vaši starší spolužiaci." predstavil ich svojím žiakom.

„A toto je pán učiteľ Lee, ich triedny učiteľ." ukázal aj na mladíka za sebou. Na to sa deti postavili a pozdravili.

„Už ich máš vycvičených?"

„Rýchlo sa učia." pritakal NamJoon s úsmevom.

„Dobre, takže pôjdeme pekne po poriadku. Tae, ty dáš knihy do prvej lavice a posledný, Wonho, ty do poslednej." rozdelil Lee a tigríci ho poslúchli. Tae sa rozbehol k prvej lavici a pozrel na malého chlapčeka na stoličke, ktorý sa díval do zeme.

„Ahoj! Ja som Taehyung Kim, ale volajú ma TaeTae alebo iba Tae. A teba?" usmial sa na chlapčeka.

„Jungkook. Volajú ma Kookie, Kook." povedal mu svoje meno. Ale stále naň nepozrel.

„Kookie? To je sušienka! Budem ťa volať sušienka. Si maličký ako taká sušienka. To je zlaté! Ja milujem sladké! Dáš si cukrík? Jeden tu mám!" rýchlo vychrlil Tae, na jeden nádych a už si zo svojej tajnej skrýše vyberal cukrík, podal ho Kookiemu a čakal kým si ho vezme. Jungkook sa odvážil a pozrel mu do tváre. Taeho úsmev ho prinútil nadvihnúť pravý kútik pier. Natiahol ručičku a prijal jahodový cukrík v zlatom obale.

„Ďakujem..."

„To je v poriadku! Rád som ťa spoznal Kookie - sušienka, ešte sa uvidíme!" oznámil Tae s radosťou a odbehol ku svojmu triednemu, ktorý ho volal. Jungkook sa usmial, naozaj usmial, a darček zovrel v pästičke.

NamJoon túto celú scénu sledoval z niekoľkých metrov a urobilo ho to neskonale šťastným. Jeho synček premenil malého tichého a smutného Kooka na malé šťastné slniečko- aj keď len na moment, a to len tým, že bol samým sebou. V mysli pochválil Taeho aj seba.

Po odovzdaní materiálov a odchode druhákov, sa Joon opäť postavil pred svoju triedu. Vládol v nej menší rozruch, ale nič hrozné. Chvíľu deti sledoval a počkal kým sa samé od seba neutíšia. Keď sa tak stalo, založil si ruky na hrudi a pár sekúnd mlčal. Žiaci na neho pozerali.

„Viedli ste si na výbornú! Naozaj, ak sa takto budete chovať celý školský rok, budem tým najšťastnejší učiteľom vôbec! A to si zaslúži odmenu, na dnes už bolo všetkého moc. Môžte sa ísť hrať, kým neprídu rodičia." uvoľnil ich. Húf malých jančiacich telíčok sa vrhol na bezmocné hračky. NamJoon sa zas hodil do papierov. Chcel sa hodiť, lenže chlapček pred ním, mu v tom zabránil. Kook sedel v lavici a pozeral z okna, pričom v ručičke krčil papierik - obal od cukríka, ktorý sa mu povaľoval v pusinke.