𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XXII.

Zvyškom dňa hnedovlasý dlháň len preplával. Odučil všetky hodiny, prepustil deti z družiny domov a pomohol kolegom so všetkým s čím mohol. Či už Jimin so sťažnosťou, Minseokovi s presťahovaním máp z dejepisu alebo Hani s učebnicami pre starších žiakov. Nezabudol napísať Hoseokovi aby mu dal číslo na Yoongiho a rovno sa s ním dohodol, že v sobotu prídu o desiatej, bez darčekov a pokojne s doprovodom. Čo Joonovi pripomenulo, že bude musieť urobiť nákup a to poriadne veľký. A tiež, nejaký ten poriadok by jeho skromnému príbytku neuškodil. V hlave si už písal plán, čo skôr urobí. Ale keď sa dostal k nadchádzajúcej sobote, zastavil sa. Celý deň mal stráviť s Jungkookom, Taem a Jinom. A ako tých dvoch malých nezbedníkov poznal, mohol čakať, že sa stratia z dohľadu a budú si chodiť po svojom a on ostane sám s Kookovým bratom. Na jednu stranu sa mu tá predstava páčila, ale zároveň sa jej desil. Bál sa, že to nejako pokazí, že v Jinových očiach klesne. Že sa nebodaj strápni alebo horšie, strápni Jina. Kým sa on strachoval, malý Tae vystúpil z autobusu a spolu so spolužiakmi si to mierili do budovy školy. Výlet bol náročný - cesta pomerne dlhá, divadlo pekné a návšteva nákupného centra zbytočná. Tae si kúpil len kopček zmrzliny. Uťahaný sa valil do triedy svojho ocka, ale zastavil ho známy hlas.

„Tae. Taenátor, tu som!" volala na neho teta Amber. Chlapček pokrčil noštek a odbočil do chodby, z ktorej na neho šepotom kričala.

„Teta, Am, prečo sa schovávaš a šepkáš?"

„Lebo pre teba mám tajnú úlohu! Prijímaš, agent 005?"

„Samozrejme! Ale... Akú úlohu? A prečo stále šepkáš?" odšepol Amber.

„Správne, agent. Úloha - kúpiť darček pre tvojho tatka. Bude mať narodeniny, a tak mi napadlo, čo keby sme mu kúpili darček a dali mu ho v sobotu, keď ťa prídem strážiť? Poteší sa!" povedala teta Am a Taehyung si kusol do jazýčka aby sa pred ňou nepreriekol o tajnej oslave.

„Prijímam! Ocko bude mať radosť! Ale kedy mu chceš niečo kúpiť?"

„Napadlo mi, že zajtra prídem k vám a vezmem ťa akože do parku a kúpime niečo v obchode, čo ty na to?"

„Prepáč, teta Am. Ale zajtra ideme so sušienkou a pánom Kimom do múzea. Dnes som s Kookiem skoro nebol a preto ideme na výlet!" vyhlásil hrdo Tae. Amber vydýchla prebytočný vzduch a začala uvažovať.

„Tak dobre, urobíme to takto. Ty mi počas týždňa zistíš, čo by ocko chcel a potom mi to vo štvrtok povieš, platí? Niečo už nájdem. Ale nesmieš o tom tvojmu ockovi ani ceknúť, kapiš? Sľúb mi to." povedala Amber a pred malého nastavila malíček. Tae zdvihol ten svoj a zahákli ich o seba. Stvrdili svoj sľub a bez ďalšieho naťahovania sa rozlúčili. Am si išla po tašku s vecami a brala sa na mestskú hromadnú dopravu. TaeTae si to ťapotal k ockovi. Bez problémov vošiel do NamJoonovej triedy a keď ocka zbadal, rozbehol sa k nemu so šťastným úsmevom v tvare obdĺžnika.

„Ockooo!" zakričal a vrhol sa do otcovho lona. NamJoon bol chvíľu v šoku, lebo nevnímal čo sa dialo naokolo, ale keď si uvedomil, že jeho synček sa mu váľa na stehnách, tiež sa usmial a malého si pritiahol do objatia. Na každý kúsok hlavy mu dal bozk a stískal ho vo svojom medveďom zovretí.

„Tae! Tak si mi dnes chýbal! Ako bolo? Nie si hladný?" začal sa vypytovať. Synček sa pohodlne usadil a začal ockovi opisovať, čo všetko sa stalo na ceste, ako bolo v divadle a neprestal hovoriť kým mu vyschlo v puse a nestačil mu dych.

„No a na ceste domov sa Sehunovi spravilo zle! Museli sme zastaviť a on bol grckať. Bol bledý ako stena! A Vernon tiež! Bolo mi ich tak ľúto, ale radšej som sedel ďalej od nich."

„Zajtra už im bude dobre, neboj sa..." ubezpečil syna Joon a zívol si.

„Si unavený, ocko? Ideme domov, zajtra musíš byť ako repa!" zatriasol ručkami Tae, zoskočil na zem a začal ťahať otca k východu. Joon zhrabol tašku, bundu a akurát stihol zavrieť dvere. Nemal dôvod sa v škole zdržiavať o nič dlhšie, preto sa len odpísal a už sedel v aute spolu s Taem. Po príchode domov si obaja dali rýchlu sprchu, špinavé veci hodili do koša na prádlo a v kuchyni spravili niečo malé a ľahké - zeleninový šalát s kúskami lososa. Po mňamkóznej večery sa obaja schúlili na Taeho posteľ a unášali sa tónmi uspávanky, ktorú NamJoon pustil, aby malého skôr uspal.

„Ocko?"

„Áno, Tae?"

„Tešíš sa na zajtra?"

„Teším, veľmi sa teším."

„Ja tiež! Dúfam, že sa Kookiemu v múzeu bude páčiť..."

„Určite bude, TaeTae. A ak náhodičkou nie, pôjdeme niekam inam. Čo by si povedal na knižnicu?"

„Tam som dlho nebol. Mohol by som mu ukázať svoje obľúbené knižky!"

„No vidíš! A teraz už spinkaj, mali sme náročný deň, láska." šepol Joon a pobozkal malého malé uško. TaeTae sa k nemu otočil, dal mu ručky okolo krku a uvelebil sa na vankúši.

„Dobrú noc, ocko. Dobrú noc, sušienka a pán Kim."

„Dobrú, Taehyungie. Ľúbim ťa."

„Aj ja teba, tati..." zamumlal si pod noštek a odkvecol ako bábka. NamJoon mu upravil vlásky, vymotal sa z jeho ručičiek a nožičiek a poriadne ho zakryl. Uspávanku vypol, sám z nej bol unavený, a tak zamieril rovno do spálne. Ale nie do postele, šiel do skrine a začal loviť oblečenie na zajtrajší deň. Strávil pri tom celú hodinu, kým nakoniec našiel niečo medzi formálnym a pohodovým. Po komplikovanom ladení, vyberaní a ťahaním sa za vlasy vybral čiernu košeľu, modré rifle s vyšším pasom, hnedú plátenú bundu a čierne topánky. Prichystal si aj slnečné okuliare, nejaké prstene a opasok. Všetko pekne naukladal na stoličku a uložil svoje telo do postele. S pohľadom upreným na to oblečenie sa neubránil daydreamingu. Predstavoval si ako príde pred budovu múzea, Jin tam bude s jeho typickým úsmevom, širokými ramenami, blond vlasmi a dychberúcimi očami. A tiež ako NamJoon niečo pokašle a to SeokJina nahnevá alebo vystraší natoľko, že sa presťahuje na druhú stranu zemegule.

„Kim NamJoon, mal si prestať toľko čítať a pozerať hlúpostí, šibe ti z toho." povedal sám sebe, prevalil sa na pravý bok a vsugeroval si spánok. Potreboval ho.