𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XXXIII.

  Východ slnka prišiel skôr než si NamJoon želal, ale nič s tým urobiť nevedel, okrem toho, že sa vyhrabal spod periny a ako sa chlap sa pod ňu znova schoval. Pod látkou sa skrýval len necelú minútu, pretože mu došiel kyslík. Ale aspoň si uvedomil, že dokáže dýchať a nebráni mu v tom plný nos. Celkovo cítil, že choroba ho opustila. Teplý kúpeľ, kvalitný spánok a vitamíny od jeho kolegyne zrejme baktérie vystrašili a tie ušli, skôr ako mohli napáchať väčšie škody. 

„Ocko, už si hore?" začul hlások spoza dverí. Pretrel si tvár a postavil sa z postele. Unavene si zívol, čím si osviežil mozog a potiahol za kľučku. TaeTae sa na neho díval s veľkým úsmevom na perách a rúčkami založenými v bok. „Už som sa bál, že zas zaspíš. Dnes príde Kookie, ocko! Musíme pred odchodom ešte upratať, lebo včera sme na to zabudli!" prikazoval malý chlapec a mával prštekom vo vzduchu. NamJoon sa len zasmial a čupol si k nemu. 

„Koľko je hodín, Tae?"

„Šesť. Ponáhľaj sa, šup šup! Obleč sa, umy sa - ja už som! A priprav raňajky, ja si upracem hračky."

„Taehyungie. Pán Kim a Kook prídu až večer, pravdepodobne. Máme dosť času na upratovanie, keď prídeme zo školy. Ale som rád, že si do toho taký akčný!" pochválil syna s tichým rehotom. 

„Som agent 005! Tichý zabijak, ako moje prdy! A chcem aby bolo všetko v poriadku, keď prídu naši ctení hostia." spojil si dlane a preplietol si ich do pištole, pričom zamykal obočím. Jeho ocko sa začal nahlas smiať až sa zvalil na zadok. Bol si istý, že také niečo Taeho nenaučil. Ale bol vďačný, že Amber alebo niekto podobne trafený, áno. Mal sa na čom zabávať. 

„Dobre, dobre. Vzdávam sa! Zlož zbraň a utekaj teda k tým hračkám a ja sa rýchlo oblečiem a umyjem. Potom mi pomôžeš vybrať myčku a práčku, kód prijatý?"

„Kód prijatý!" zasalutoval Taehyung a upaľoval si skladať plyšáky a autíčka a knížky. Joon sa zatiaľ postavil zo zeme a spáchal rannú hygienu, navštívil komodu i skriňu a skysol v kuchyni. Pripravil jednoduché raňajky v podobe praženice so syrom a zeleninovým obložením. 

„Tae! Máš hotovo?"

„Áno! Idem k tebe!" zakričal synček. NamJoon začal vyberať riady z umývačky a odkladať ich na miesto. 

„Ja budem odkladať dole a ty hore?"

„Dobre, ale najprv sa napapaj." ponúkol syna a sám sa s chuťou pustil do vajíčok a paradajky. Zjedli všetko, čo mali a nakoniec spolu vyložili zvyšok tanierov, príboru a hrncov. V kúpeľni práčku zbavili čistého prádla a naplnili ju špinavým. Potom stačilo len znížiť teplotu radiátorov, poposteľať a s teplými bundami a čiapkami vyjsť pred dom. Tam nastúpili do auta a viezli sa do školy. 

„Prídu až večer?"

„Tak mi to pán Kim povedal, ale môžem sa opýtať Kooka." 

„Dobre. Pozri, pozri! Tam idú!" tešil sa Tae a ukazoval von, kde sa jeho kamarát trmácal s bratom od auta do budovy. Joon na nich zatrúbil a Kim s Jeonom zastavili. Zamávali na nich a čakali kým Kimovci zaparkujú. To bolo to pár minút, a netrvalo dlho a Tae už ťahal ocka za ruku. 

„Sušienka!" 

„TaeTae!" pozdravili sa deti krikom a skončili v pevnom objatí. NamJoon so SeokJinom sa jeden druhému uklonili a formálne pozdravili. 

„Kookie, dnes už prídeš?"

„No... Nemôžem. Príde ma pozrieť mama." šepol Jungkook a ospravedlňujúco sa na Taeho pozrel. Ten zvesil ramená a hlavičku otočil na pána Kima. SeokJin sa smutne usmial a zohol sa k nemu.