𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XLVIII.

  Netrvalo dlho a miestnosťou sa ozval hlasný smiech a srdečný pozdrav, keď do nej vošli Wendy spolu s dvojicou mužou, Youngjae a Jaebum. NamJoon sa s nimi pozdravil, prebehla krátka konverzácia sprevádzaná ďalšími úsmevmi a nakoniec sa Kim povzbudivo zadíval na SeokJina a odišiel do prednej časti kancelárie, k synčekovi, ktorí tvrdo pracoval na svojom majstrovskom diele.
„Chceš aj ty?" a už mu posúval papier a ceruzku. Joon sa usmial. Vzal písaciu potrebu do ruky a začal čmárať tiež. Keďže Tae kreslil loď - jeho ocko sa pokúsil o podmorský svet. Chaluhy, kraby, ryby. Zhluk korálov a chobotnica. 

„Šikovní. Ste vážne šikovní." pochválila ich brunetka, ktorá sa k nim premiestnila s podnosom a nápojmi. NamJoon na ňu prekvapene pozrel, ani si nevšimol kedy sa vyparila, a zasmial sa. 

„Vďaka."

„Teta Wendy - pozri, pozri! To si ty! A ujo Mark!" ukázal malý na dve postavičky. 

„To je rozkošné, Tae! Môžem si to nechať?" pribehla ku nemu a objala ho okolo pliec. Taehyungie sa zachichotal a svoj výtvor jej s hrdým výrazom v tvári podal. Ona ho vzápätí pripla na nástenku dvoma modrými špendlíkmi.  

„A moje?" opýta sa naoko urazený Joon. Wendy sa zasmiala a pacla ho po chrbte. 

„Aj tvoje, aj tvoje..." vzala jeho papier a taktiež si ho pripevnila na korkový materiál. Joon sa prihlúplo zaškrtil a podal malému nápoj, pričom si on sám vzal. Obyčajná citrónovo-limetková limonáda s lístkami mäty. 

„Mňam. Ďakujem."

„Je to môj job. Ale som rada, že vám chutí." radostne žmurkla oboma očami a kútikom oka spozorovala ako sa NamJoon úzkostlivo zadíval na trojicu mužov, ktorým líca od úsmevov boleli. „Vezmú ho. Nemá sa čoho báť. Boli takí šťastní, keď som im povedala, že má o to záujem. Už na tvojej oslave mi vraveli, že niekoho ako je on potrebujú." položila mu dlaň na plece a brunet sa naň vďačne zadíval.

„Berú ešte niekoho?"

„Hm... Dnes, po vás, majú ešte jeden pohovor." 

„Nebudú ti tu chýbať? Čo sa práce týka."

„Moja mladšia sestra príde namiesto Youngjaeho, ale s tou kuchyňou neviem... Aj dnes musel JB vypomôcť, pretože demichef je postarší pán a nestíha a môj Mark je doma so soplíkom."

„Tak to prajem veľa šťastia - keď tak, môžem sa popýtať v práci, či niekoho nepoznajú. A Markovi skóre uzdravenie."

„Ďakujem, NamJoon.“  poťapkala mu rameno a už bola na odchode. Joon sa usmial a hlavu si položil do dlaní, ťažké viečka nechal padnúť. Z jeho siesty ho však vyrušilo jemné štuchnutie do čela. 

„Spíš? Ocko?"

„Nespím, oddychujem."

„Vyzeráš, že spíš. Prečo si nespal v noci, hm?" našpúlil malý spodnú peru a NamJoon otvoril jedno oko. 

„Chcel som, ale niekto," kývol k chlapčekovi,  „chrápal na celý dom."

„Ja nechrápem!"

„Chrápeš ako taký drevorubač."

„To ty!"

„Ja hej?" a kým sa Kimovci naťahovali a dohadovali, SeokJinova išlo od šťastia roztrhať. Dostal to, samozrejme, ze to dostal. A rovnako natešení boli aj jeho noví zamestnávatelia.

„Tuto, zmluva - kópiu si nechávame my, ty si ju môžeš prejsť a poriadne prečítať." podal mu mladší z páru dokumenty a Jin prechádzal očami každý jeden riadok.