𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XXIV.

Všetci štyria, NamJoon, SeokJin, Taehyung a Jungkook, boli ohúrení. Deti a Jin tým obrovským zvieraťom pred nimi a NamJoon ich reakciou. Deti vyvaľovali očká a usmievali sa od ucha k uchu. SeokJin na tú kostru, ktorá bola väčšia ako dvojposchodová budova, vystrašene civel a ramena sa mu zatriasli. Ani si to neuvedomil, ale o malý krôčik cúvol a prisunul sa bližšie k NamJoonovi. Ten už sa chcel opýtať, či je v poriadku, no pred ich skupinami sa postavila nízka paní, v uniforme s logom múzea a začala rozprávať o budove, výstave a prehliadke. NamJoon sa teda snažil skryť úsmev a nastražil uši aby ju lepšie počul. 

„Vítam vás v našom prírodovednom múzeu! Moje meno je SooYoun Kang a dnes vás budem sprevádzať. Po ukončení výkladu a prehliadky si  budete môcť  poprezerať exponáty aj samostatne, alebo navštíviť reštaurácie priamo tu v komplexe budov. Pripravení?" odrecitovala úvodný príhovor. Starší a dospelí ľudia začali prikyvovať a deti sa tvária nechápavo. 

„Ocko, čo to povedala?" 

„Prevedie nás po múzeu, a ak budeme chcieť, môžeme si to potom prejsť ešte raz bez nej alebo pôjdeme papať - majú tu reštaurácie." skrátil Joon a deti chápavo pokývali hlavičkami. 

„Prosím, nasledujte ma. Tadiaľto. Zo všetkého najskôr navštívte vesmírne oddelenie, pretože náš život začal už pred piatimi miliardami rokov. Vtedy sa v nekonečnom vesmíre zrazili nebeské telesá, prach a plyny a vytvorili základňu našej planéty. Neskôr sa z našej planéty oddelila určitá časť a stala sa samostatným prvkom slnečnej sústavy - Mesiac. Preto sa hovorí, že Mesiac, je časťou zeme, ktorá sa už nikdy nevrátila späť, avšak navždy bude jej súčasťou. Tak tiež, je to dôvod, prečo Mesiac obieha okolo zeme, kvôli gravitačnému a magnetickému pôsobeniu. Lenže, ako vieme, život nie je možný bez jednej podstatnej látky, vody. A ako sa voda dostala na našu pustú planétu? Z meteoritov, áno, presne tak. Voda k nám doslova spadla z neba. V ľadovom skupenstve. A tak sa začal náš život." vysvetlila vznik sveta. NamJoon to už počul niekoľkokrát, takže nebol z toho tak mimo ako ostatní. Kook a Tae len vyvaľovali očká a otvárali pusinky, ako aj ostatné deti v ich skupine. Niektorí veľkí dospeláci robili to isté, SeokJin napríklad. 

„To znamená... Že sme mimozemšťania, pán učiteľ?" opýtal sa neveriacky Jungkook. Joon sa zasmial a zohol sa k nemu. 

„Nie, Kook. My sme sa vyvíjali na zemi, sme pozemšťania. Ale voda je z vesmíru, ešte sa to budeme učiť." ubezpečil ho Joon a Kookovi sa uľavilo. 

„Sušienka, never mu. Minule sa mi priznal, že nie je z našej planéty! A chcel mi zjesť mozog!" zapojil sa aj Taehyung a ťahal Kooka od ocka, ktorý sa opäť začal smiať a s ním aj SeokJin. 

„TaeTae ... To bolo tajomstvo! Veď ty uvidíš, keď dorazíme domov!" postrašil syna. A chlapček sa schoval za mladšieho chrbát.  

„Jungkookie..." 

„Neboj sa Tae, ja ťa zachránim!" ostatní na nich len zazerali, no im to neprekážalo a smiali sa ďalej. 

„Prepáčte." ospravedlňovali sa okolo-stojaci. Ako sa tak upokojili a pozreli na seba. Oči im obom žiarili, líca horeli a dych sa spomaľovali. Neprerušovali očný kontakt. A deti sa doširoka usmiali, pretože sa im v hlavičkách zrodil úžasný nápad ako by mohli byť stále spolu, nie len v škole. A hlavnou úlohou sa stalo jediné, dať ocka a pána Kima dokopy. 

  Skupina sa pohla alej. A za veľkými kovovými dverami, cez ktoré prešli, sa nachádzalo malé planetárium. Na strope boli presne nakreslené súhvezdia, a menšie planétky. Na stenách boli 3D makety slnečnej sústavy, v strede miestnosti bola veľká svietiaca guľa znázorňujúca slnko. Tae sa cítil ako doma a spolu s mladším začali behať sem a tam, na všetko pozerali, väčšiny sa dotkli a zo boli nadchnutí z každej drobnôstky. NamJoon a SeokJin si medzitým sadli na lavičky a očkom sledovali kde deti sú.