𝖓𝖔𝖙 𝖆𝖑𝖑 𝖍𝖊𝖗𝖔𝖊𝖘 𝖜𝖊𝖆𝖗 𝖈𝖆𝖕𝖊𝖘//ⁿᵃᵐʲⁱⁿ

XLI.

  Po príchode k NamJoonovi domov, mu SeokJin pomohol dostať spiaceho Taeho do ustlanej postele a na oplátku mu Joon pomohol s balením. Všetko dali do malej cestovnej tašky a naložili do kufra Jinovho auta. Jungkook bol už dávno presadený a pripútaný v autosedačke. 

„Ďakujem za pomoc. Aj za to všetko ostatné." pousmial sa muž s blond vlasmi pričom otvoril dvere na strane vodiča.

„Potešenie na mojej strane." kývol mladší hlavou a potom čo Jin nastúpil, zohol sa k okienku. "Mali by ste chodiť častejšie."

„Pozvanie sa prijíma." obaja sa zasmiali.

„Musíme ísť. Vidíme sa zajtra, NamJoon."

„Šťastnú cestu. A dobrú noc. Aj Jungkookovi." obzrel sa po chlapčekovi, ktorý driemal s hlávkou zaklonenou a ústočkami dokorán.

„Aj tebe, Joon." zaželal mu s rúžovkastými špičkami uší a naštartoval. „Maj sa." a s tým odišiel, učiteľ sledujúc jeho auto kým sa nestratilo za rohom. Spokojne si vydýchol, úsmev na perách.

Stlačil gombík a krídla brány sa automaticky zatvorili. Vošiel do domu a skontroloval svoje malé-veľké bábo, TaeTae spinkal a niečo si mumlal popod noštek. Joon ho lepšie zakryl a nechal ho snívať. Sám sa umyl, prezliekol a zaparkoval do obývačky. Vedľa neho na pohovke ležala plyšová hračka. Cookie. Zasmial sa a plyšáka si položil na kolená. Požmolil ho v rukách, upravil mu ušká a nakoniec si ho pritlačil k hrudi. Voňal podobne ako Jungkook so SeokJinom. Prací prášok - Downy, tipoval Joon. Jeho mama kedysi používala tú istú značku. Pripomínalo mu to detstvo, domov. Už asi tušil, prečo - okrem iného, mu bolo s tými dvomi tak dobre. Zasmial sa nad tou myšlienkou a zajačika hodil vedľa seba. Potom nenápadne zavítal na poličku a vzal si z nej fotoaparát, ktorý dostal ako narodeninový darček. Vošiel do pamäte a prezeral si fotky. Niektoré boli rozmazané, iné kvalitne zaostrené. Na väčšine bol on, alebo Jimin, či deti. Musel to fotiť Yoongi, napadlo mu. Na jednej z nich sfukoval sviečky, inde sa zas všetci smiali na vtipe, ktorý zapotila Amber. NamJoon si uvedomil, že sa práve díval na dôkazy toho, že sa mu podarilo spojiť jeho minulosť, súčasnosť a zároveň aj budúcnosť dokopy. Začal sa doširoka usmievať a cítil, ako sa mu v srdiečku rozhorel plamienok. Chýbali mu jeho starí kamaráti a teraz ich mal späť. Chcel niekoho pre seba a Taeho a našiel SeokJina a Jungkooka. Akoby sa mu začali plniť všetky želania a predstavy. 

„Alebo som sa len zbláznil." povedal si sám pre seba, foťák vypol a uložil ho na miesto. Potom sa presunul do svojej spálne a hop do postele. Nadýchol sa a na tvári mu vyrástol úškrn. Znova mu do nosa vošla tá aróma. Zabudol na to, že minulú noc v jeho perinách spal SeokJin. 
A omámený vôňou, únavou, pokojne zaspal. 

  Nasledujúce ráno a mu nechcelo bohvieako vstávať. Prebral sa pomocou latte a raňajok a svojej každodennej dávky Taeho smiechu a otázok. Oboch, seba aj malého vyumýval a vyobliekal ako sa patrilo a zaviezol do školy. Na parkovisku už parkoval známi Citroen a pri ňom stáli SeokJin s bračekom. Hneď ako ich Taehyung zbadal, začal podskakovať a kývať ručkami. Joon sa zasmial a zaparkoval pri nich. Taehyungie sa odpútal a vyskočil z auta. Okamžite si vtiahol Kooka do objatia. NamJoon vystúpil tiež a prvé čo videl, bol Jinov nevinný úsmev a roztiahnuté paže. Mladší nepremýšľal a vplával k blonďákovi. Rukami ho oblapil okolo pása a na krátku chvíľu ho stlačil. 

„Dobré ráno."

„Aj tebe, Joon. A aj tebe, Taehyungie." odtiahli sa a Jin pohladkal malého po vláskoch. Taehyung sa mu pozdravil tiež a vychovane sa poklonil. 

„Ideme? Baek ma už čaká!"

„Kto ťa čaká, TaeTae?"

„Môj najlepší kamarát!"