Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
3.kapitola
Pohľadom som skenovala jedáleň stále dookola aby som našla aspoň jedno voľné miesto. Bolo by mi to úprimne úplne jedno ku komu by som si bola sadla, hoc aj ku skupinke šprtov alebo tých školských punkerov. Celkom by som k nim aj zapadala ako nad tým tak teraz premýšľam.
Jednoducho som si len chcela v pokoji vychutnať obed, i keď to čo som práve držala na tácke sa tým ani zďaleka nedalo nazývať.
Znechutením jednak aj z toho humusu na tanieri aj tým, že mi na poslednej hodine bude opäť zle, som chcela vrátiť tácku s nedotknutým jedlom, keď na mňa z rohu ktosi zamával. Môj dosť mizerný zrak ma však zradil, okuliare, ktoré by som mala nosiť ležali niekde doma v tých najtemnejších útrobách môjho šuplíku.
Pokazili by mi môj rebelský vzhľad!
Ráznym krokom som podišla bližšie, keď som konečne zistila, kto na mňa tak veľkodušne mával. Za jedným stolom sedelo tých šesť naničhodníkov zo včera. Pocítila som vlnu hnevu a to ako sa mi razom zdvihol tlak. Navyše moje znechutenie práve dosiahlo kritického bodu. Bodaj by nie pri pohľade na ten jeho odporný ksicht.
Mala som chuť sa na mieste otočiť, ale už teraz som sa cítila viac než trápne, keďže som tam stála ako soľný stĺp a pozerala na nich ako na zjavenie božie.
Sebavedome, predstierajúc jasný nezáujem som si sadla na posledné voľné miesto k nim, čím som si vyslúžila pohľady snáď všetkých, ktorí sa nachádzali v jedálni.
