Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
48.kapitola
Doslova som zamrzla na mieste, keď z Riinich úst vyšlo jeho meno. To meno na ktoré som sama sebe zakázala myslieť, proti ktorému som si postavila obranné múry. To meno, ktoré nútilo moje srdce búšiť podstatne rýchlejšie. Bol tu. Bol na rovnakom mieste v rovnakom čase ako ja! Pozeral na mňa, vedel, že som tu, už zistil, že s ním dýcham ten istý vzduch.
Spanikárila som a rýchlo sa napila z drinku predo mnou len aby som zamaskovala to ako ma tento fakt úplne vyviedol z miery. No pri mojom šťastí mi ešte aj ten zabehol.
„Odkiaľ poznáš Daniela?" spýtala som sa ešte stále kašlajúc akoby som práve vyfajčila krabičku cigariet.
„Kto by ho nepoznal? A navyše je môj bývalý," povedala otrávene.
Kľud Olivia. Zachovaj pokoj. Tvár sa prirodzene a predstavuj si, že svet je v absolútnej rovnováhe a že práve ležíš na pláži kdesi v Costa Rice.
Vlny, more, slnko..
„Olivia? Vyzeráš akoby ti mali vypadnúť očné bulvy z viečok, deje sa niečo?"
Ako to, že mi nikdy nepovedala o jej vzťahu s tým naničhodníkom?!
„No, vlastne ani nie," odsekla som a pohľad upriamila na číru hladinu svojho mangového koktejlu. Nemohla som jej totiž pozerať do očí, vedela ma čítať ako otvorenú knihu s písmenkami tak obrovskými, že by ich aj pes dokázal prečítať keby sa snažil.
„Čo si s ním mala?" tá otázka ma prebodla ako nabrúsený oštep.
„S kým?" nervózne som sa ošila.
„S Danielom."
„Čo? Nič, šibe ti? T-teda bavili sme sa a-"
„Hovor! Chcem detaily, že je dobrý v posteli? Teda aj v iných veciach bol úžasný ale-"
„Dosť Ria! Ja som s ním nespala preboha!"
„Robíš si srandu? Mala si možnosť vyspať sa s Danielom a ty si ju nevyužila?" spýtala sa neveriacky a karhavo pokrútila hlavou.
„Žiadna možnosť nebola!" vyprskla som.
„Určite si sa zase bála." prevrátila očami.
„Ria, upokoj sa prosím!"
„Že ty si za celú tú dobu nikoho nemala?"
„Noo, nie je to celkom tak-"
„Čas zmeniť to! A navyše ani tých zvyšných päť nie je na zahodenie." horlivo vstala a za ruku ma začala ťahať preč.
„Vysvetli mi, čo teraz robíš?" spýtala som sa zmätene snažiac sa vymaniť z jej zovretia.
„Ideme sa im prihovoriť!"
„Nie!"
To ale bolo už príliš neskoro na nejaké ďalšie protesty.
