Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
57.kapitola
Ten hlas mi bol dobre známy. Až príliš. Opätovne mi privodil spomienky na dnešné poobedie. Nikdy by ma nenapadlo, že práve ona bude vyhľadávať moju prítomnosť. Pomaly pociťujúc ako mi jej pohľad prepaľuje chrbát som sa otočila. Jej blonďavé vlasy doslova žiarili v tme, ktorá nás obkolesovala a výstredné krátke šaty odhaľovali aj to, čo nemali.
Tak toto bol Danielov typ?
„Čo chceš?" vystrela som sa a ruky si prekrížila na hrudi. Pocítila som ako sa mi rapídne zvyšuje hladina adrenalínu v krvi a hnev sa mi vlieva do každej jednej bunky.
„Chcem si s tebou niečo vyjasniť." široko sa usmiala a urobila pár krokov bližšie ku mne.
„Nemám záujem si s tebou čokoľvek vyjasňovať, takže ma toho prosím ušetri," odsekla som tvrdo a pobrala sa na odchod. No ďaleko som neprišla, keďže ma rukou bezcitne zdrapila za rameno.
„Nikam nejdeš," zasyčala a zosilnela svoj stisk.
„Čo dopekla odo mňa chceš?"
„Chcem aby si dala pokoj môjmu Danielovi." zreteľne zdôraznila slovo môjmu.
Hneď ako sa tu zjavila som vedela, že je to kvôli nemu. No ešte stále som niekde v kútiku duše dúfala, že by snáď neklesla až na takú nízku úroveň. Mýlila som sa. Klesla. A verila som, že preto aby sa ma zbavila by dokázala ísť ešte nižšie.
Videla vo mne hrozbu?
„Ale čo? Už si si ho stihla privlastniť?" spýtala som sa s náznakom irónie a práve v tejto chvíli sa rozhodla, že neodídem bez toho aby som sa aspoň trochu nezabavila.
„Počúvaj ma ty mrcha-"
„Nie."
„Nie?" zatvárila sa zaskočene.
„Čo ak mu nechcem dať pokoj? Pôjdeš sa vyžalovať ocinkovi?" usmiala som sa a doslova si užívala to, ako v jednom momente explodovala.
Snáď každý na škole poznal jej otca. Odhliadnuc od toho, že bol významný a úspešný podnikateľ sa k nej správal ako k porcelánovej bábike. Jednoducho by pre ňu urobil prvé a posledné, čo ona samozrejme zneužívala.
„Ty malá suka. Teraz ma dobre počúvaj. Ak od neho nedáš ruky preč zažiješ, čo je to peklo na zemi. Zabudni, že existuje, vymaž ho zo života, nesnaž sa ho kontaktovať počuješ?! Inak budeš ľutovať, že si sa narodila." kričala ako zmyslov zbavená a s týmito slovami aj konečne odišla pričom do mňa nezabudla strčiť.
Ešte dlho som tam len tak stála. Pozerala do prázdna. Premýšľala. Nad jej slovami. Nad ním. Nad Zackom. Nad všetkým.
Možno nastal čas toho naničhodníka definitívne vymazať zo svojho života.
