Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
4.kapitola
Pohľadom som preskenovala všetkých, ktorí sa nachádzali za stolom. Ráznym a hodnotiacim. Schválne som dlhšie zostala pri tom naničhodníkovi zo včera. Pri tom egoistickom a arogantnom idiotovi, ktorý si snáď myslel, že mu pri nohách leží celý svet.
Jasné, že som viac než dobre vedela kto to v skutočnosti je. Na to aby som prehliadla jeho existenciu sa o ňom na chodbách až príliš rozprávalo. Dokonca myslím, že by som si pri väčšom snažení spomenula na mená ich všetkých.
Boli totiž neprehliadnuteľným elementom tejto školy. Najmä pre tie povrchné, namyslené a zmaľované škraty. Doslova veľkonočné kraslice s inteligenciou nižšou ako dno Mariánskej priekopy. Tieto indivíduá boli jednoducho chodiace klišé a úplne stratené prípady slintajúce nad týmito nafúkanými idiotmi.
Ja som sa našťastie ich bytiu až doteraz bravúrne vyhýbala. A bolo by tomu tak aj naďalej nebyť toho ich včerajšieho prepadu pri skrinkách. Ešte stále som nevedela pochopiť čo odo mňa vlastne chceli a odkiaľ vôbec poznali moje meno.
„Slečna 'nestojím o žiadnu konverzáciu či čokoľvek iné súvisiace s vašou existenciou' nás poctila svojou prítomnosťou," predniesol ironicky a zabodol do mňa jeho vyčítavý pohľad.
„A stále si za tým stojím," odvrkla som a škaredý pohľad mu opätovala.
„Tak potom čo robí vaše veličenstvo za týmto stolom?"
„Chcem sa najesť a ak si pán dokonalý náhodou nevšimol, toto bolo jediné voľné miesto." mykla som plecom a zrak uprela na neidentifikovateľné mäso, ktoré sa nachádzalo na tanieri.
„Čokoľvek čo ti v noci pomôže spávať."
Prevrátila som očami a znovu aj keď nechcene pozrela naňho.
„Navyše to vážne začínam ľutovať. Všetci na mňa pozerajú," otočila som sa a zistila, že je na mne stále uprených veľa skúmavých pohľadov, „budú si ma s vami spájať a len vďaka vám budem centrom ohovárania na dlhé týždne."
Naozaj mi to vadilo. Zrejme viac než by malo. I keď na druhej strane moje meno tu nebolo zas až tak veľmi neznáme. Teda vôbec. Pár priestupkov a výtržností som už na konte pripísaných mala. Prekážal mi len fakt, že si ma budú spájať s nimi.
„Myslel som, že teba plytké reči nezaujímajú, alebo sa mýlim?"
„Veď nie, ale-"
„Tvojim problémom je, že na povrch sa snažíš vyzerať drsne a odvážne, no je to len chabá pretvárka, ktorú ti samozrejme veľa ľudí žerie, no ja nie. Mňa tým len tak ľahko neoklameš pretože viem, že v skutočnosti vo svojom vnútri si krehká a zraniteľná."
Vtedy ma obral o všetky slová. To bolo prvýkrát kedy ma nenapadla žiadna sarkastická či ironická poznámka. Len som zostala zarazene visieť na jeho očiach.
