Naničhodník

80.

80.kapitola

Počas celej tej mučivej hodiny som mala obrovské nutkanie obzrieť sa dozadu. Presnejšie do poslednej lavice od okna. Ale prekonala som sa pretože by ma asi naplo pri pohľade na ňu.

Profesorka niečo horlivo vysvetľovala, no nedokázala som sa absolútne sústrediť. Slová sa mi zlievali do nezrozumiteľnej hatlaniny a oči sa mi samovoľne zatvárali. Ani neviem kedy, no zrazu moja hlava klesla a ja som sa opierala o jeho plece. Spokojne som zavrela oči a nechala sa pohltiť čiernočiernou tmou.

Prebudila som sa na to ako ma niečo, teda respektíve niekto hladil po líci. Nechcene som otvorila oči, keď som zistila, že na niečom ležím. Zdvihla  som hlavu vyššie a nad sebou som uvidela toho modrookého naničhodníka.
Ja. Som. Ležala. Na. Ňom.
Teda presnejšie hlavu som mala položenú presne medzi jeho nohami.
Rýchlosťou blesku som sa posadila a popravila si mikinu, ktorú som mala vyhrnutú.

„Predtým som mal lepší výhľad." zasmial sa.

Pozrela som naňho pohľadom "povedz ešte jedno slovo a si mŕtvy", no on sa rozosmial ešte viac.

„To vždy mľaskáš, keď spíš?" podpichoval ďalej.

„Mám chuť ťa vyhodiť z toho okna." pohľad som presmerovala na okno, ktoré bolo presne za ním. On sa len uchechtol, aspoň niekto sa dnes dobre zabával.

„Inak, ospravedlňujem sa, že som ťa prebudil. Naozaj mi to trhalo srdce,  keďže si tak sladko spala, ale bola tu zástupkyňa, že máš ísť do riaditeľne."

„Myslíš, že kvôli-"

Prikývol.

„Celá škola nehovorí o ničom inom." poznamenal skleslo.

„Kde je Daniel?"

„Neviem, po hodine sa zobral a nahnevane odišiel preč. Odvtedy sa tu už neukázal."

„Dobre. Tak ti teda ďakujem, ehm?"

„Max. Teší ma Olivia."

Venovala som mu úsmev, zobrala zo zeme tašku a rozbehla sa preč. Chodbou som doslova preletela, ignorujúc všetky tie pohľady, ktorými ma každý, kto prešiel okolo prepaľoval. Snažila som sa z vrecka bundy vytiahnuť telefón, keď som do niekoho v plnej rýchlosti vrazila.

„Prepáč," automaticky som zamrmlala ospravedlnenie a chcela pokračovať v ceste, keď ma dotyčný potiahol za ruku.

„Takže ma ani nepozdravíš?"

Po začutí toho hlasu mi celým telom prebehli zimomriavky. Keď som zistila, že rovno za mnou stojí Zack,  takmer sa mi zastavili všetky životne dôležité funkcie. Držal ma za ruku, dotýkal sa ma. Hovoril na mňa. Bol pol metra od môjho tela. Mávnutím ruky mi mohol znovu ublížiť. Kľudne mi mohol zmaľovať aj druhé oko.

Vedela som, že ma len tak nenechá ísť, je mu jedno, že by zmeškal ďalšiu hodinu. To, čo začne aj dokončí.

Pomaly som sa otočila smerom k nemu. Môj zrak sa stretol s jeho hruďou, musela som zdvihnúť hlavu aby som mu pozrela do očí. Keď jeho pohľad zavadil o moje oko, tvárou mu ozdobil úškrn. Inštinktívne som cúvla o krok dozadu, na čo sa len uchechtol.

„Ale no tak, nemusíš sa ma predsa báť." znovu pristúpil bližšie ku mne.

„Zažili sme spolu toho tak veľa. Dôveruješ mi, však?" rukou mi nežne prešiel po líci. Striaslo ma, keď sa jeho hnusná paprča dotkla mojej tváre.

„Shh, neboj sa. Neublížim ti, pokiaľ mi k tomu nedáš dôvod."

„Daj mi pokoj ty úbožiak." flochla som mu do tváre, čo bol ale veľmi, veľmi zlý nápad pretože ma hodil o najbližšiu stenu a chytil ma pod krkom, na čo mi do očí hneď vyhŕkli slzy.

Bili sa vo mne emócie.
Strach. Smútok. Beznádej. Bezradnosť.
Bola som absolútne bezmocná.
Opäť som padala do čiernej priepasti.

„Vieš, že mi išlo len o jedno? Celý ten čas. Chcel som ťa len pojebať a odkopnúť. Vieš, srdiečko bola to stávka. Prostá stávka s ostatnými chalanmi. Neverili totiž, že by sa mi to naozaj podarilo a podarilo by sa, nebyť Cartera. Ten skurvysyn to celé pokazil! Pojebal by som ťa a odkopol ako špinavú handru, ty by si sa z toho zrútila a ja by som si na konto pripísal ďalšie malé nevinné dievčatko. Ah, aká si len bola naivná, Olivia." usmieval sa ako psychopat.

Plakala som, tak veľmi, že som už ani nevládala dýchať. Nevládala by som ani stáť na nohách keby ma nedržal. A cez uslzené oči som len zaregistrovala ako sa za Zackom črtla silueta postavy.

„Okamžite ju pusti."

__________

Inak by ma celkom zaujímal váš názor, že čo si myslíte ako sa to nakoniec vyvinie? Ja už to mám celé premyslené, len som zvedavá na vaše názory, postrehy ako si myslíte, že to dopadne, jednoducho ako to celé vníma vaša myseľ a vaše cítenie😄💙

S láskou, perniček💙 posielam objatie, každému kto práve číta tieto riadky.
Pekné prázdniny!