45.kapitola
Sedeli sme na streche starej schátranej budovy, ktorá sa nachádzala na okraji mesta. Ani úprimne netuším ako sme sa tu ocitli.
Temnota práve zahaľovala oblohu a padala na okolité domy. Noc prevzala vládnuce žezlo a spoločne sme pozorovali vychádzajúce hviezdy.Zima mrazila do morku kostí. Až ma prekvapovalo ako rýchlo si dokázal chlad prevŕtať cestu do môjho vnútra.
No nevadilo mi to, mala som na sebe totiž jeho bundu.
A to nebola jediná vec, ktorá ma hriala.
Boli to aj jeho slová.Vedela som, že sme asi dosť riskovali.
Mohlo sa to kedykoľvek pod nami prepadnúť. Konštrukcia budovy bola na tom fakt mizerne a každú chvíľu sa rozpadávala o čosi viac.
Neriešili sme to a jednoducho si užívali prítomný moment.
Všetok ten adrenalín.
Len ja a on.
Zack.Pri ňom som vážne zabúdala na čas.
Zabúdala sa trápiť nad svojimi problémami.
A že ich je celkom dosť.
Zabúdala som na všetko.Hlavne na neho.
Na toho naničhodníka.
Daniela.
YOU ARE READING
Naničhodník
RomanceKeď zložil masku arogantného bezcitného debila spoznala som toho najlepšieho človeka na svete. Best rating: #1 in Short story #1 in Romance #1 in Teen Fiction ©2017 | all rights reserved |