30.

5.5K 427 26
                                    

30

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

30.kapitola

„Tak ideš s nami?" navrhol Daniel hneď ako sme opustili areál školy.

„No čo, Livs, pridáš sa? Pri troche šťastia sa to možno zvrtne... veď vieš ako minule," pridal sa Jack a znovu ma poctil tým jeho šialene strašidelným úsmevom.

Zamrkala som prekvapením a tým ako ma jeho slová značne vyviedli z miery. V hlave mi preblesla spomienka na osudnú noc. Na Danielove pohyby, dotyky, pohľady.

Začali ma pohlcovať mierne rozpaky a ani trochu tomu nepomáhal fakt, že som len pred nepatrnou chvíľou cítila jeho pery na tých svojich. Už som sa radšej ani nepozastavovala nad tým, prečo to urobil. Aj tak som vedela, že preňho to vôbec nič neznamenalo,  tým pádom ani nemalo cenu to akokoľvek hlbšie riešiť a prežívať.

Už som ale vravela ako úžasne vie bozkávať?

„Teba sa nikto nič nepýtal, Hart." prevrátil očami ten modrooký a uštedril mu jeden nepekný pohľad.

„Sloboda prejavu, zlati?"

„Nie, pokiaľ vypúšťaš samé sračky."

„Woah, dnes doslova prekypuješ láskou ku mne," predniesol Jack naoko dotknuto a z vrecka mikiny vytiahol krabičku cigariet.

„Toto si riešte inokedy, no tak čo, Liv?"

Ešte stále som na sebe cítila Jackov pohľad. Pohľad, z ktorého som nevedela vôbec nič vyčítať, no nútil ma hrýzť si do jazyka a zarývať nechty do dlaní od nervozity, ktorú mi rozprúdil po celom tele.

Akoby analyzoval moju tvár, pocity,  pohyby a nedočkavosťou visel na mojich perách.

„Rada by som, ale už niečo mám."

To bolo nakoniec všetko, na čo som sa pod ťarchou jeho a Jackovho intenzívneho pohľadu zmohla.

No na druhej strane som tentoraz neklamala a už vonkoncom to neboli len chabé výhovorky ako odtiaľto čím skôr vypadnúť.

Naozaj som už niečo mala. Bola som dohodnutá s jedným štvrtákom, myslím dokonca, že je ich spolužiak.

Zachary Thompson.

Už dávnejšie ma pozval von a keď som sa až doposiaľ vyhýbala ich existencii a myslela, že to tak aj nadlho zostane, neodmietla som. A snáď ani nemusím hovoriť ako trápne by mi bolo, ak by som to teraz len tak z čista jasna zrušila.

„Fajn, tak sa maj," odvetil nenútene, no v jeho hlase sa zreteľne mihol náznak sklamania.

Venovala som mu úsmev a v tomto bode už vážne začínala ľutovať, že nejdem s nimi.

„Čaute," pozdravila som ostatných a nemohlo mi uniknúť ako na mňa Jack žmurkol. Zhlboka som sa nadýchla a  nečakajúc už ani sekundu sa otočila a pobrala preč.

„A Olivia?"

„Daniel?" automaticky som sa zvrtla na päte smerom k nemu.

„Ozvi sa."

NaničhodníkWhere stories live. Discover now