Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
62.kapitola
„Celá sa trasieš, na tu máš, vezmi si moje sako," poznamenal ustarostene a ani som nestihla nijak protestovať a už mi ho obliekal. Teda nie, že by som mala v pláne akokoľvek namietať, keďže mi bola neskutočná zima a mala som pocit, že sa čochvíľa premením v kocku ľadu.
„Vďaka ale poďme už prosím." mrnčala som a rukami si objala telo aby som aspoň trochu zabránila ďalšiemu úniku tepla.
„Zaveziem ťa domov dobr-"
„Nie, chcem byť s tebou." naliehala som a hlavu pritisla na jeho hruď. Automaticky ma pohladil po vlasoch.
„Neviem, či je to dobrý ná-"
„Prosím." skúsila som znovu tváriac sa najmilšie na svete.
Tvár mu preťal široký úsmev. Chytil moju ruku a skryl ju v tej svojej.
„Dobre, zlatíčko." venoval mi bozk a následne sme nastúpili do auta.
~~~~
Bolo okolo dvoch hodín ráno. Sedela som na barovej stoličke v jeho tričku, ktoré mi bolo do polovice stehien a ktoré v tej chvíli predstavovalo tú najpohodlnejšiu vec na svete. A samozrejme, že som nemala v pláne mu ho vrátiť. Hlavu som si podopierala rukami a pozorovala ako len v krátkych šortkách a vyťahanom tričku stojí pri kuchynskej linke pripravujúc mi jazmínový čaj.
„Už ti niekto povedal aký si rozkošný?" vyslovila som zasnene stále tak nejak neveriac, že niekto ako Zack má vôbec záujem o mňa.
„To už som niekde počul." zasmial sa. Postavil predo mňa šálku s pariacim čajom a sadol si oproti mne.
„Kde si bol celý ples?" spýtala som sa skúmavo hypnotizujúc jeho oči.
Nevedela som povedať, či sa mi to len zazdalo alebo ho tá otázka celkom vyviedla z miery. Nervózne sa ošil a pohľad zabodol na tmavú hladinu v jeho šálke.
„Bol som zaviezť mamu na pohotovosti zase jej prišlo zle." odvetil nonšalantne a odpil si z čaju.
Niečo vo mne mi našepkávalo, že to čo mi práve povedal nie je ani zďaleka pravda a že by som mu nemala veriť ani jedno slovo ale rozhodla som sa to ďalej neriešiť a ani inak zbytočne analyzovať.
„Vieš, čo by ma zaujímalo? Prečo dokonalosť ako ty, tento rok nevyhrala?"
„Neprihlásil som sa, kto vlastne vyhral?"
„N-no Daniel a-"
„Ah, zase ten chudák, teraz už ľutujem, že som sa neprihlásil," skonštatoval pokojne a tváril sa ľahostajne, no mohla som zreteľne vidieť, že mu tá informácia zdvihla tlak.
„Mám chuť ťa pobozkať." vyletelo zo mňa pri pohľade na jeho pery a tak nejak som chcela preskočiť tému Daniel a vyhnúť sa otázke, kto tento rok vyhral kráľovnú.
„A čo ti v tom bráni?" uškrnul sa a lišiacky nadvihol obočie.
Natiahla som sa cez barový pult bližšie k nemu a letmo ho pobozkala.
„Musím si odskočiť."
„Fajn ale ponáhľaj sa." žmurkol na mňa.
Kým som sa všemožne snažila nájsť kúpeľňu zablúdila som do Zackovej izby. Typická tínedžerská izba so stenami polepenými plagátmi až po nekončiaci bordel všade naokolo. Na stole som si však všimla nekonečné množstvo rôznych liekov. Podišla som bližšie, keďže zvedavosť bola silnejšia.
„Čo tu dopekla robíš?!" skríkol tak hlasno až som poskočila od ľaku.
