Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
13.kapitola
„Nie je to ten gang výtržníkov a provokatérov o ktorých neustále rozprávajú učitelia na združeniach?!" nahnevane zvraštila obočie a vyzerala akoby mala každú chvíľu vybuchnúť.
„Bože mami! Veď mám šestnásť! Už nie som malé decko aby si mohla komandovať každý jeden môj krok," povedala som snažiac sa znieť pokojne.
Zachovaj chladnú hlavu a neprilievaj zbytočne benzín do ohňa. Iba to zhoršíš.
„A čo! Stále si dieťa! To si píš, že budem komandovať každý jeden tvoj krok pokiaľ nebudeš mať osemnásť! Nie! Pokiaľ budeš žiť pod mojou strechou! Neželám si aby si sa vláčila s takými feťákmi!" prehnane gestikulovala a rozhadzovala rukami tak ako pri každej jednej hádke.
Myslím, že by sa uživila ako prekladateľka pre hluchonemých v telke.
A vôbec... gang? Feťákmi? Tie kriminálky jej naozaj nerobia dobre. Horacio vonkoncom neprospieva jej už aj tak dosť veľkej paranoji.
Avšak len som prevrátila očami nad jej prehnanou reakciou a odignorovala ďalšie bezpredmetné reči, ktorými aj naďalej zahlcovala priestor chodby. Vzala som kľúč rozhodnutá hneď odísť. Čím rýchlejšie utečieš od vriacej sopky tým lepšie.
„Olivia Roberts! Keď teraz odídeš, nemusíš sa ani vracať!" bolo posledné, čo zachytili moje uši, predtým než som za sebou zabuchla vchodové dvere.
Vedela, že aj napriek jej vyhrážkam odídem. A taktiež veľmi dobre vedela, že sa túto noc už nevrátim. Poznala ma príliš dobre.
Možno sa o mňa predsa len bála, no tým, že ma bude zatvárať medzi štyrmi stenami mojej izby nič nevyrieši.
Aj keď niečo v podvedomí mi našepkávalo, že som ju radšej naozaj mala poslúchnuť. Zlý pocit z môjho rozhodnutia a tejto noci ma prebodol ako šíp hneď po prekročí dverí.
